Keď som vtedy písala, že práca by nás mala aspoň trochu baviť, niekto mi na to povedal:
„Keď sa chceš baviť, choď na diskotéku.“
Dnes sa na tej vete možno smejem ešte viac ako vtedy. 😄
Pretože práca nemusí byť diskotéka. Nemusíme z nej odchádzať každý deň s úsmevom od ucha k uchu. Ale myslím si, že by sme v nej mali mať aspoň občas pocit, že to, čo robíme, má zmysel. Že sa niečo učíme. Že medzi ľuďmi, s ktorými trávime veľkú časť dňa, môžeme byť sami sebou.
A práve preto sa dnes vraciam k jednému obdobiu svojho života – k pekárni.
Dnes už môžem povedať „skončila pekáreň“.
A je zvláštne to napísať.
Pretože kedysi som si vôbec nevedela predstaviť, že tam budem pracovať. Pár chlebov, knedlí, žemlí a koláčov som síce vyrobila počas práce v reštaurácii, ale to sa ani zďaleka nedalo porovnať s množstvom cesta, ktoré neskôr prešlo mojimi rukami.
Moja cesta do pekárne
Začala úplne obyčajne.
Kupovala som mäso u mäsiara a pani predavačka si všimla, že som smutná. Spýtala sa ma, či mám nejaké trápenie.
Samozrejme, že som jej povedala. 😄
Hľadala som prácu už viac ako dva týždne. Vedela som, že mám svoje zdravotné obmedzenia, ale zároveň som nedokázala len sedieť doma. Potrebovala som pohyb, prácu a pocit, že som užitočná.
A ona vtedy povedala:
„Videla som, že do búdky KPK hľadajú. Skúste si zavolať.“
Dodnes si pamätám, ako som potom hľadala kontakt.
A potom prišiel prvý rozhovor, prvý deň a moja slávna otázka pri dverách:
„Prišla som si vyskúšať pracovať… v obchode alebo vo výrobe?“ 😂
Keby mi vtedy niekto meral tlak, tlakomer by pravdepodobne vybuchol.
Dnes sa na tom smejem.
Vtedy mi do smiechu veľmi nebolo.
Začiatky vo výrobe boli ťažké. Chlieb sa mi nekotúľal pod rukami tak ako ostatným. Vianočku som nevedela upliesť tak, ako som si predstavovala. A čím viac som sa snažila, tým viac som bola nervózna sama zo seba.
Ale potom prišli vety, ktoré nový človek potrebuje počuť:
„Máš ešte čas.“
„Prídeš do toho.“
„Neboj sa.“
„Všetci sme sa to učili.“
A ľudia, ktorí mi vtedy pomáhali, možno ani netušia, ako veľmi mi tým pomohli.
Ak to niekedy čítate – ďakujem. ❤️
Od cesta až k predaju
Postupne som si vyskúšala aj predaj.
Kasa pre mňa nebola úplnou novinkou, ale každá kasa je trochu iná. 😄
A potom prišla búdka.
04.10. som mala možnosť stať sa súčasťou aj búdkového predaja.
A vtedy som pochopila, že sedieť šesť či sedem hodín v malej predajni a lúštiť krížovky je asi predstava človeka, ktorý tam nikdy nepracoval. 😂
Pred otvorením už treba byť na mieste. Prichádza tovar, bedničky, vykladanie, dokladanie, odkladanie pre zákazníkov, obsluhovanie…
A keď si myslíš, že si na chvíľu sadneš, príde ďalší zákazník. 😄
A áno, chrbát dostáva zabrať.
Takže ak ste niekedy videli predavačku v pekárni päť minút sedieť a pomysleli si, že sa fláka…
Možno si práve na tých päť minút zachraňovala chrbát.
A dnes?
Dnes je pekáreň už minulosť.
Niektoré veci skončia preto, že ich nechceme. Iné preto, že už jednoducho nemôžu pokračovať rovnakým spôsobom.
A niekedy až po ich skončení pochopíme, koľko nám toho dali.
Pekáreň mi dala skúsenosti. Naučila ma veci, o ktorých som nikdy netušila, že ich budem vedieť. Dala mi spomienky, pár nervov navyše, veľa smiechu, unavené ruky, vôňu čerstvého chleba… a hlavne ľudí, ktorých si budem spájať s jednou konkrétnou etapou svojho života.
Keď som v roku 2023 písala tento článok, ešte som netušila, ako veľmi sa naň raz budem pozerať ako na spomienku.
A tak ho dnes nechávam tu.
Nie preto, aby som sa vracala späť.
Ale preto, že aj toto som bola ja.
Dievča, ktoré nevedelo, do ktorých dverí v pekárni vojsť.
Dievča, ktoré nevedelo upliesť vianočku.
Dievča, ktoré bolo nervózne z prvého chleba.
A ktoré sa napriek tomu naučilo piecť, predávať, skúšať a ísť ďalej.
Ďakujem, pekáreň. ❤️
Za všetko, čo si ma naučila.
A za jednu kapitolu, ktorú už dnes môžem s úsmevom nazvať spomienkou.
Milí naši zákazníci, priatelia a podporovatelia Pekárne KPK Trstín,
po rokoch, počas ktorých bola naša pekáreň miestom každodennej práce a vône čerstvého chleba, sme sa rozhodli ukončiť prevádzku Pekárne KPK Trstín. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Nepriaznivé okolnosti a súčasná ekonomická situácia nám, žiaľ, už nedovoľujú pokračovať ďalej tak, ako by sme si želali.
Ďakujeme všetkým našim verným zákazníkom, ktorí si k nám celé roky nachádzali cestu. Za každý kúpený chlieb, rožok či koláč, za milé slová, úsmevy, dôveru a podporu. Práve vďaka vám mala naša práca zmysel.
Veľké poďakovanie patrí aj všetkým našim zamestnancom – súčasným aj tým, ktorí boli súčasťou Pekárne KPK v minulosti. Za skoré rána, dlhé dni, poctivú prácu, nasadenie a všetko, čo ste počas rokov do našej pekárne vložili.
Jedna etapa sa týmto končí. Ďakujeme, že ste boli súčasťou príbehu Pekárne KPK Trstín.
S úctou a vďakou Pekáreň KPK Trstín ❤️
Zdroj : https://www.facebook.com/share/1DNYtVzxKk/?mibextid=wwXIfr
