Dobrý deň prajem rada by som sa Vám predstavila - Volám sa Veronika.🩷 Môj príbeh sa začal meniť vo chvíli, keď mi zdravotný stav už nedovolil pokračovať v práci, ktorú som dovtedy robila. Pracovala som ako pekárka, no postupne sa pridali zdravotné problémy autoimunitne ochorenie na ktoré mi nevedia prísť približne 12 rokov, problémy s pohybovým aparátom , záchvaty iné ako epileptické a celkové zhoršenie stavu, ktoré ma donútili spomaliť. Nebolo jednoduché prijať, že moje telo má svoje limity. Že nie vždy zvládnem fungovať tak, ako by som chcela. Práve v tomto období som začala tvoriť. Najskôr len pre seba – ako malú formu úniku, ale aj pochopenia. Neskôr vznikla značka ChroNika. ChroNika je pre mňa viac než len značka. Je to priestor pre ľudí, ktorí žijú s chronickými ochoreniami, alergiami alebo psychickou záťažou. Pre všetkých, ktorí niekedy majú pocit, že musia byť silní… aj keď vládzu len prežívať. Zoznam autorových rubrík: Život
Niekde som čítala, že mať chronické ochorenie je cool. Tak som sa na to rozhodla natočiť video na Facebook. Nie preto, aby ste ma ľutovali. Ale preto, aby ste videli realitu.
Takže… Nie som zoperovaná. A dôvod? Moje zuby.
Dnes som si povedala, že vám vytiahnem kúsok zo svojho života. A keď hovorím kúsok, myslím tým radšej len ten, ktorý sa dá zverejniť bez toho, aby som sa musela odsťahovať. 😂
Poznáte to? Keď sa vás niekto spýta: „Ako sa máš?“ A vám v tej jednej sekunde prebehne pred očami skoro celý život? Aj tak väčšinou odpoviem: „Mám sa dobre.“
Dnes vám chcem ukázať niečo, čo som si najskôr ani neplánovala testovať ako nejaký veľký „experiment“.
Keď ja napíšem „nie je mi dobre“, tak sa asi musí diať niečo veľké. Pretože ja sa prakticky nikdy nesťažujem. 😄
Čo mám nové? No… asi aj dokopy nič. 😂 Len som chcela niečím prispieť, aby ste na mňa nezabudli. Hehe. ❤️
Nakoľko som stále v „pohybe“, stále niečo vymýšľam, skladám, skúšam a jednoducho musím niečo robiť.
Možno niektorých z vás toto vôbec nebude zaujímať. Ale z dedkovej strany som vraj získala jeden zvláštny dar.
Rok 2022. Prvý pokus o invalidný dôchodok. Vtedy už môj zdravotný stav nebol práve ideálny, ale posudok rozhodol o 10 % za migrenické záchvaty – teda iné záchvaty ako epileptické.
Najviac sa však menilo jedno – ja. Z človeka, ktorý veril, že všetko zvládne silou, som sa stala človekom, ktorý vie, že sila má svoje hranice.
„Pošlem vás znova do NÚRCH-u,“ povedala reumatologička a vypisovala papiere. „Na re-vyšetrenie.“
Túžila som po tom od roku 2023. Neustále som to odkladala. A aj tak to zaniklo.
Moja chronická kamarátka z Instagramu. Absolútne som netušila že to ostane iba pri jednom komentári pod mojím príspevkom.
Tak… vyzerá to, že ma čoskoro čaká ďalšia operácia chrbtice. 28.9. Ma čaká hospitalizácia. Preto budem pravdepodobne nejaký čas menej aktívna.
Moje telo už po 23:00 začínalo vypínať — ospalosť, tŕpnutie rúk, bolesti chrbta. Kopilo sa to.
V tom období sme sa s D. rozišli. Bola som stále v práci, unavená, podráždená, mimo seba. Pekáreň zmení človeka.
Život za Bratislavou a v Bratislave ma nejako prirodzene „donútil“ nájsť si prácu v meste. Nie preto, že by som mala jasný plán. Skôr preto, že som musela.
2x nemocnica, 2x covid Z profesionálneho učiteľa sa stal ležiaci pacient. Takmer nehybný. Bolí to, keď vidíte človeka, ktorý pre vás znamená celý svet, ako nedokáže udržať pohár v ruke.
Prvý Silvester bez starého otca. Ale rodina bola v rámci možností pokope. A život nejako plynul ďalej. Neskôr som začala pracovať s mamou v Bauhause na reklamačnom oddelení.
