Dobrý deň prajem rada by som sa Vám predstavila - Volám sa Veronika.🩷 Môj príbeh sa začal meniť vo chvíli, keď mi zdravotný stav už nedovolil pokračovať v práci, ktorú som dovtedy robila. Pracovala som ako pekárka, no postupne sa pridali zdravotné problémy autoimunitne ochorenie na ktoré mi nevedia prísť približne 12 rokov, problémy s pohybovým aparátom , záchvaty iné ako epileptické a celkové zhoršenie stavu, ktoré ma donútili spomaliť. Nebolo jednoduché prijať, že moje telo má svoje limity. Že nie vždy zvládnem fungovať tak, ako by som chcela. Práve v tomto období som začala tvoriť. Najskôr len pre seba – ako malú formu úniku, ale aj pochopenia. Neskôr vznikla značka ChroNika. ChroNika je pre mňa viac než len značka. Je to priestor pre ľudí, ktorí žijú s chronickými ochoreniami, alergiami alebo psychickou záťažou. Pre všetkých, ktorí niekedy majú pocit, že musia byť silní… aj keď vládzu len prežívať. Zoznam autorových rubrík: Život
Niekedy máme pocit, že stojíme na jednom mieste. Že sa dni opakujú, naše plány čakajú a život sa neposúva tak, ako by sme si predstavovali. Lenže aj v tichu sa môže diať veľa.
Tak som si práve obohatila svoj domáci kolobeh. Začalo sa to úplne obyčajne. V susednej skupine sa objavila informácia, či by bol záujem o domáce pečivo a chlebíky.
Ak si jedináčik, neviem, či ťa tento článok bude zaujímať. 😊 Ale mať súrodencov… to je podľa mňa nekonečná láska.
Je veľa jeden problém? Dva? Desať? Je veľa, keď človeka bolí jeden deň? Alebo keď ho bolí mesiac, rok… roky?
Dlhšie som tu nebola :-) No… stále dačo. Tak vám idem opísať, čo sa zatiaľ udialo.
Verím ti. Je to veľmi široké ochorenie a keď človek začne čítať všetky možné diagnózy, príznaky a komplikácie, niekedy má chuť zavrieť internet a tváriť sa, že nič nevidel. 😂
Musím povedať jednu vec. V živote ma asi nič nezasiahlo tak ako strata môjho starého otca. Naozaj nič.
Ahoj, som Savi. Som dvojročný staford, mám svalnaté telo a hnedú až žíhanú farbu. Ver mi, som fešák.
Úprimne ani neviem, či vás toto bude zaujímať, ale napadlo mi, že vám trošku porozprávam, ako to vlastne vyzeralo, keď som bola skoro každý mesiac v nemocnici.
Dnes vám poviem zase niečo trochu osobnejšie. Vyrastala som v rodine, kde bol alkohol súčasťou života. Ale zároveň nechcem klamať ani o druhej strane príbehu.
Niekde som čítala, že mať chronické ochorenie je cool. Tak som sa na to rozhodla natočiť video na Facebook. Nie preto, aby ste ma ľutovali. Ale preto, aby ste videli realitu.
Takže… Nie som zoperovaná. A dôvod? Moje zuby.
Dnes som si povedala, že vám vytiahnem kúsok zo svojho života. A keď hovorím kúsok, myslím tým radšej len ten, ktorý sa dá zverejniť bez toho, aby som sa musela odsťahovať. 😂
Poznáte to? Keď sa vás niekto spýta: „Ako sa máš?“ A vám v tej jednej sekunde prebehne pred očami skoro celý život? Aj tak väčšinou odpoviem: „Mám sa dobre.“
Dnes vám chcem ukázať niečo, čo som si najskôr ani neplánovala testovať ako nejaký veľký „experiment“.
Keď ja napíšem „nie je mi dobre“, tak sa asi musí diať niečo veľké. Pretože ja sa prakticky nikdy nesťažujem. 😄
Čo mám nové? No… asi aj dokopy nič. 😂 Len som chcela niečím prispieť, aby ste na mňa nezabudli. Hehe. ❤️
Nakoľko som stále v „pohybe“, stále niečo vymýšľam, skladám, skúšam a jednoducho musím niečo robiť.
Možno niektorých z vás toto vôbec nebude zaujímať. Ale z dedkovej strany som vraj získala jeden zvláštny dar.
Rok 2022. Prvý pokus o invalidný dôchodok. Vtedy už môj zdravotný stav nebol práve ideálny, ale posudok rozhodol o 10 % za migrenické záchvaty – teda iné záchvaty ako epileptické.
