Bolo mi zle a so starým otcom sme boli dohodnutí, že po mňa príde.
Lenže kým prišiel, ja som už ležala doma v posteli a nevedela som o svete.
Stará mama ma okamžite zobrala na pohotovosť.
Ukázalo sa, že ide o akútny zápal slepého čreva. Moja prvá vážnejšia návšteva nemocnice.
Prvé väčšie stretnutie s lekármi.
A odvtedy sa to už len viezlo.
Ja tomu hovorím lekársky kolotoč.
Niekto bol v mojom veku zahádzaný knihami a zošitmi.
Ja som bola zahádzaná ampulkami vlastnej krvi, výsledkami a pobytmi v nemocnici.
Jedného večera mi opuchla ruka.
Necítila som si nohu.
Na tvári sa mi objavil motýľovitý obrazec pod očami.
A diagnóza bola na svete.
Systémový lupus.
V tom období mala moja teta svadbu a ja som ani nevedela, či ju zvládnem absolvovať.
Nakoniec sme išli.
Stará mama bola v nemocnici a starý otec sedel za čelom stola ako otec nevesty.
Všetko prebiehalo v poriadku až do momentu, keď som na balkóne našla maminho priateľa úplne opitého.
Išla som za ním a snažila sa mu pomôcť.
A vtedy som to dostala priamo do tváre.
„Ty si všetko iba vymýšľaš, aby si mala pozornosť. Ty hypochonder.“
Dodnes mu to neviem odpustiť.
Nikdy sa mi za tie slová neospravedlnil.
A odvtedy ubehlo asi jedenásť rokov.
Nemyslím si, že je zlý človek.
Ale alkohol… ten vie zmeniť človeka na niekoho, koho nespoznávaš.
Česť výnimkám.
Otec bol pre mňa hrdina.
Ale nie v časoch, keď som ho najviac potrebovala.
Neuchránil ma pred temnotou dospievania.
Neupozornil ma na temné ruky dospelosti.
Namiesto toho často ukazoval prstom do minulosti. Na moju matku. Na rodinu.
Na všetko, čo sa pokazilo.
Nikdy si nenašiel inú ženu ani milenku.
V tomto bol iný.
A myslím, že moju mamu svojím spôsobom naozaj miloval.
Aj preto bol pre mňa určitým spôsobom hrdina.
Ukladal ma spať. Hral sa so mnou. Bol súčasťou môjho detstva.
Lenže čas plynul a ja som začínala chápať, kde bol problém.
Po rozvode sa rozhodol utopiť v alkohole.
A to bolo to najhoršie, čo sa mohlo stať.
Rozhovory sa postupne zmenili na výčitky.
A mne to začalo ubližovať.
Psychicky.
Vždy som si najprv vypočula maminu verziu.
Potom tú jeho. A aj tak som si nakoniec vytvorila vlastný názor.
Raz som už bola psychicky tak na dne, že som ho v plači vulgárne oslovila.
Nasleduje -Sedláčka v meste alebo stredoškolský život.
Ďakujem všetkým za podporu a čítanie. Ste skvelí ! Po dvoch lajkoch pokračujem.
