Nechcel by som byť v jeho koži. Toho Princípu, samozrejme. A naozaj by som mu veľmi rád pomohol. Aby nebol urazený. Veď ako sa už len má taký Princíp brániť? Urazený človek sa môže ohradiť, sťažovať, žalovať, súdiť. Áno, aj za urážku. Prípadne môže protistrane rovno tresnúť po papuli – ako nás to učia niektoré zo vzorov tvrdej kresťanskej morálky, prítomné v slovenskom parlamente. Tento Princíp má ale jedno šťastie: keďže sa jedná o Princíp cirkevný, môže sa spoľahnúť na plamenné zastupovanie niekým, kto bez zaváhania priskočí a bude ho statočne brániť.
F. Mikloška som doteraz považoval za vzácneho zástupcu tej časti cirkvi, ktorá je schopná dialógu. Na rozdiel od iných vysokých predstaviteľov, zabarikádovaných vo svojej bohorovnosti, objavuje sa na diskusných fórach, aj pri debatách o citlivých témach, napr. o slobode láskyvyznania. Jeho príspevky som detailne nesledoval, rovnako ako som nemal najmenšiu chuť stať sa svedkom odtajnenej spovede na videu z Pohody, ktoré F. Mikloška právom pohoršilo. Neuraziteľné princípy mojej slobody mi totiž umožňujú oba tieto zdroje intenzívne a radostne ignorovať.
Prečo som sa odhodlal začítať do uvedeného článku neviem celkom vysvetliť. Zaujal ma asi už samotným nadpisom: „...urážať princípy cirkvi...“ Nielen že je to vecný nezmysel, ale z tohto slovného spojenia ma ovanul stredovek. Okrem toho mi hlavná téma pripomenula moju dávnejšiu úvahu – alternatívny pohľad na (ne)fungujúcu spoveď (https://blog.sme.sk/gavora/politika/spoved-diablov-vynalez). A priznávam, že ma naplno zasiahla munícia, ktorú sa F. Mikloško rozhodol použiť vo svojom boji za úctivý rešpekt voči duchovnej tradícii (jeho slovný arzenál označujem kurzívou).
***
F. Mikloško mohol sporné video rovnako slobodne ignorovať. On sa však poponáhľal, aby pritiahol skrutky na pancieri vysnívanej nedotknuteľnosti. Namiesto kritiky možného porušenia spovedného tajomstva či súkromia, na ktoré máme aj legislatívne nástroje (pozor, GDPR neznamená „God Denying Public Relations“) pustil sa hriemať z kancľa a vyhrážať sa ukončením dialógu.
Verím, že tieto vyhrážky nemyslel celkom vážne. Prihováram sa za pokračovanie dialógu, pretože jeho useknutie by nikomu nepomohlo. Ak je tu aspoň malá nádej, že predstavitelia zdanlivo antagonistických táborov sa nebudú správať ako urazené deti a neprestanú komunikovať, odporučil by som ako prvé vrátiť sa k jazyku, ktorému obe strany rozumejú.
Zmätenie jazykov
Argumentačné východiská typu Ježišove slová, zmŕtvychvstanie, cesta spásy, evanjeliová výzva, Jn 20,23 sú totiž pre nás laikov cudzou rečou. Biblické príbehy a rozprávkové zázraky jednoducho nepoznáme a nemáme prečo im veriť. Naozaj netušíme, čo znamená Jn 20 celých 23... Je preto mylné od nás očakávať, že ich budeme rovnako bezvýhradne vnímať ako fundamenty dejinnej cesty životom. Naše životné cesty jednoducho stoja na odlišných, menej virtuálnych základoch. Citované zaklínadlá si rezervujte pre vaše interné rituály. Ak naozaj chcete, aby vám rozumeli aj ľudia „zvonka“ (nevyhnutná podmienka dialógu), bolo by lepšie ich vynechať.
Princípy v zrkadle
Ťažko je mi ako laikovi s odmietavým názorom na spoveď zamýšľať sa nad jej úlohou pri deklarovanej náprave hriešnikov. Zaujal ma ale kontrast medzi odpustenými a zadržanými hriechmi. Musí byť nesmierne náročné pre spovedníka rozhodnúť, či tento hriech tohto konkrétneho človeka (od)pustí alebo zadrží. Majúc na pamäti samozrejme to hlavné – stálu vnútornú premenu. Toho hriešnika, pravdaže. Smerom k lepšiemu - ako inak... Nechcel by som byť v jeho koži. Toho spovedníka.
Nemôžem sa však neopýtať - aké postupy stálej vnútornej premeny má cirkev pre prípady, kedy sa dopúšťajú vážnych pochybení jej vlastní predstavitelia? Nie, naozaj nemôžem prejsť mlčaním tie najodpudivejšie zneužitia postavenia kňazov, ktoré sa v obrovskom množstve dejú po celom svete. Ukájanie primitívnych živočíšnych pudov. Pedofília. Homosexuálna (!) pedofília. Desaťtisíce prípadov, zničené životy detí a ich blízkych. Bez ohľadu na kontinent, štát, politické zriadenie. V monarchii rovnako ako v postkomunistickej pubertálnej demokracii. S desivým spoločným menovateľom – zneuctené telá, doráňané srdcia a ukradnuté duše tých, ktorí sa prišli odovzdať do vašich rúk. Aká zvrátená sila môže dopustiť, že toto sa dlhodobo, opakovane, v tak šialených počtoch deje na celom svete? V ktorej knihe kníh sú vtedy zalezené vaše ctihodné a vznešené princípy? Čo na to hovoríte vy, plamenní obhajcovia? Nepočujem nič...
Chodia títo vyvrheli tiež na spoveď? Lebo ak áno, nechcel by som byť v koži toho spovedníka. Pustiť, alebo zadržať? Opäť citujem: „Spoveď je miesto, kde človek otvára svoje najintímnejšie vnútro a kňaz by mal zo všetkých svojich síl i poznania pri ňom stáť.“ Už len jedno môže byť horšie: byť spovedníkom obete takéhoto zneužívania. Pri kom asi tak bude stáť?
Skúsme spolu s F. Mikloškom hľadať tvár tejto krajiny
Slovensko nie je v tomto výnimkou. Ani v tom, ako sa vysporiadať s úchylákmi v kňazskom rúchu. Zatĺkať, kryť z najvyšších miest, šikanovať obete. Keď už sa inak nedá, „potrestať“ vinníka – ale tak, aby to príliš nebolelo. Ako by to nestačilo, rovnako ako v iných krajinách aj u nás máme ďalšie príklady selektívnej citlivosti kresťanských princípov na urážlivé správanie: v našej politike sa dlhodobo vyskytuje skupina samozvaných „božích bojovníkov.“
Nechce sa mi vymenúvať všetky zlomyseľné nápady tejto inkvizičnej úderky, a že ich bolo za posledné roky požehnane neúrekom! Len niekoľko „ideových“ okruhov, ktorým sa s takým zápalom venovali: interrupcie, umelé oplodnenie, manželské spolužitie a tradičná rodina, sexuálne minority, zmena pohlavia, sexuálna výchova na školách, parlamentné porno s nechutným verejným vyvrcholením, mimoparlamentné porno pod neverejným notárskym dohľadom... Neodbytná otázka: prečo sa všetky tieto okruhy tak slizko a dotieravo ovíjajú okolo sexu a rozmnožovacích pudov? Nezaváňa to akousi úchylnou posadnutosťou? Kde sú nejaké hlbšie myšlienky, ako podpora vzdelania, umenia, tvorivosti, rozvoj osobnosti, intelektu? Že by v zákaze nedeľného predaja? F. Mikloško píše o „duchovne vyprázdnenej dobe.“ Ja sa pýtam, ako uvedení bojovníci prispeli k jej duchovnému naplneniu? Píše aj o „úcte a rešpekte ku každému inému človeku.“ Každému! Dokonca aj INÉMU... Heuréka! Počujete, úderka?!
Nechce sa mi menovať tie odpudivé postavičky, ktoré s týmito desivými nápadmi opakovane prichádzali a tvárili sa pritom ako spasitelia. Hnusí sa mi to predvádzanie moci, nadradenosti, potreby vedomého ubližovania tým, čo sú iní. Lebo sú slabší a v menšine. Odmietanie riešení, ktoré sú v normálnych krajinách už dávno bežnou súčasťou života. Nie, ani na sekundu som neuveril „dobrému úmyslu.“ Stačí jediný príklad: za umelé oplodnenie basa?! Spití vlastnou chvíľkovou dôležitosťou... nie je to hriech? Nechcel by som byť v koži ich spovedníka!
Považujem ich za bohapustých klamárov. Tak sprosté pošliapavanie toho najzákladnejšieho fundamentu, ktorým by malo byť ohľaduplné a tolerantné spolužitie všetkých „božích stvorení“ si zaslúži len jedno: nekompromisné vyvrhnutie do netriedeného odpadu bez možnosti recyklácie. Ak existujú pekelné plamene, núka sa možnosť energetického zhodnotenia tohto odpadu. Bola by to prvá užitočná vec, ktorú ľudstvu priniesol. A musím zopakovať tú dotieravú otázku: v ktorej posvätnej krypte sa v hlbokom podzemí ukrývajú vaše princípy, keď táto skupinová paródia na kresťanskú lásku šíri zlobu a nepriateľstvo? Čo vy na to, urážliví obhajcovia fundamentov? Nepočujem nič...
Presadzujte si svoje kruté a dávno prekonané pravidlá – ale výhradne medzi svojimi. Nevnucujte ich slobodným ľuďom. Nijako sa nestaráme do toho, akej miere (ne)slobody ste sa rozhodli vy sami podriadiť. Neznásilňujte vašimi nevyžiadanými princípmi ostatných – nič vás k tomu neoprávňuje.
2000 rokov víťazstiev?
Výhražná veta F. Mikloška sa končí týmito slovami: „...sme pripravení na obranu i zápas, ktorý cirkev v dvetisíc ročnej histórii zatiaľ nikdy neprehrala.“ Obávam sa, že i v tomto bode sa mýli. Stačí sa pozrieť na štatistiky, ktoré ukazujú vývoj počtu veriacich. Zapamätal som si len dve čísla: katolíci Slovensko mínus 300 000 od posledného sčítania, katolíci Nemecko mínus pol milióna len za posledný rok. Veľmi by ma zaujímali aj iné krajiny, ale ešte viac by ma zaujímalo ďalšie kritérium: ako sa darí s prijímaním študentov na bohoslovecké fakulty? Neprekvapilo by ma, keby celkový záujem klesal tak, ako je to napr. u Teologickej fakulty Trnavskej univerzity – takmer o 50% za posledných 5 rokov (Výročná správa TFTU 2021). Toto veru nevyzerá na dlhodobé víťazstvo.
Vyhodiť HR aj PR oddelenie
Dávam na zváženie, nakoľko za tento vývoj môžu samotní cirkevní predstavitelia. Od tých najnižších, vrátane početnej tlupy nadržaných vyvrheľov „v prvej línii“ až po elity na vrchole hierarchie. Potreba radikálnej vnútornej očisty po tragických masových zlyhaniach je úplne zrejmá. Z toho pramení moje presvedčenie, že máte systémovú chybu v oblasti ľudských zdrojov.
To je ale iba jedna časť problému. Vrcholne odpudzujúca, dlhodobá, a preto extrémne naliehavá. Druhú časť odhaľuje citovaná veta F. Mikloška, ktorá pomenúva hlavnú prekážku zmysluplného dialógu: aká OBRANA, aký ZÁPAS? KTO je váš nepriateľ v dnešnom svete? Naozaj vás ešte stále niekto prenasleduje? Nie vo vašich zaprášených praknihách, ale v skutočnom živote? Jn 20 celých 23... to nemôže byť náhoda: to nie je číslo nejakého žalmu, ale letopočet! Že by nejaký dobrý škriatok chcel napovedať F. Mikloškovi, že už naozaj žijeme v roku 2023?
Myslím, že ak by ste sa dokázali zbaviť svojho mučeníckeho komplexu, boj by sa dávno skončil. VÁŠ boj. Vaša náuka snáď naozaj pomáha časti populácie byť lepšími ľuďmi. Asi robíte aj množstvo užitočnej práce pri pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. Možno v tom našom pataparlamente presadzujete aj rozumné myšlienky. Problém ale je, že sa o tom nevie. Vy sami o nich nepíšete a nehovoríte. Vaše mediálne výstupy sú sústredené na obranu a zápas s virtuálnym protivníkom. Jedno hlúpe video dokáže naozaj ohroziť samotné vaše princípy? Naozaj z neho cítite tlak na podriadenie prístupu cirkví akémusi mainstreamu? Systémovú chybu máte podľa mňa aj v marketingu: je najvyšší čas vaše PR oddelenia demilitarizovať.
***
Máte v rukách úžasné možnosti a prostriedky, ako šíriť dobro a pomáhať ľuďom. Máte stále obrovské množstvo veriacich a obrovský vplyv. Mohli by ste im dať nesmierne veľa. Namiesto toho bojujete, často sami proti sebe. Neskutočnú energiu venujete hľadaniu nepriateľov tam, kde žiadni nie sú. A je to nekonečná škoda. Stačilo by, ak by ste prestali márniť čas bojom, a vrátili sa k princípom. K tým skutočným, prastarým princípom ľudskosti, ktoré nie sú skrvavené a zjazvené dvetisíc ročným zápasom.
Skúste prestať bojovať proti pokroku. Nie je to nepriateľ. A boj bez nepriateľa sa nedá vyhrať.
Zveste sami seba konečne z toho kríža... a otvorte náruč. Vidíte? Žiadna krv. Tie rany sú dávno zahojené.
Otvorte aj myseľ: jazvy vidí len ten, kto ich vidieť chce.
