Nechcem o tom, kto a čo pandémiu spôsobilo, ako a prečo sa takou rýchlosťou šíri po svete, ani čo všetko spôsobila a čo sa malo urobiť a neurobilo. Jednak po vojne je každý generál a jednak to nikto nevedel, nevie a myslím, že ani nebude presne vedieť. Proste, riešenia sa hľadajú za pochodu.
Nemyslím, že majú opodstatnenie snahy o konšpirácie, a otázky typu "cui bono" - teda, komu celá kríza prospela. Nakoniec, uvidíme, aký úžitok a komu prinesie v obchodných sporoch Číny a USA, či bude nahrávať tým, ktorí využijú znovuoživenie svetového obchodovania. Nechcem ani viniť "rúškový" priemysel, ktorý momentálne stúpol o milión percent. To sú, dúfam, skôr nevyhnutné dôsledky, ako príčiny.
Nechcem ani o tom, či komunistická Čína skresľuje čísla o šírení infekcie, aby pred svetom vyzerala lepšie, prípadne rovno oklamala svet (so ziskom, pochopiteľne), prípadne či USA čísla chrlia, aby vyzerali ako najväčší trpitelia a neskôr (ako je to pravidlom vo väčšine amerických filmov) aj záchrancovia sveta (so ziskom, pochopiteľne). Skôr by som tipoval americký spôsob myslenia, presvedčenie, že nám sa nemôže nič stať. Alebo či Rusko čísla umelo znižuje, akože, "my to zvládame najlepšie" (s vidinou zisku, pochopiteľne). To všetko by zodpovedalo charakteru ich politiky, záujmov a aj akejsi národnej nátury.
V tomto nespočíva to "dobré", čo by mohla pandémia priniesť. Ale tu treba povedať, že narábame stále s veľmi nepresnými číslami. Okrem toho, že vieme, že infekciozita vírusu je obrovská, že prináša úmrtia postihnutých a o tom máme konkrétne čísla, tak ostatné informácie sú hrubo nepresné, neúplné. Je pri tom veľmi diskutabilné, kedy by sme mohli mať naozaj viac-menej spoľahlivé informácie. Keď bude premorená celá svetová populácia, keď bude pripravovanou vakcínou zaočkovaná celá svetová populácia, keď budú zistené protilátky v celej svetovej populácii? Dovtedy sú naše informácie veľmi neúplné a nespoľahlivé.
Zdá sa, že hlavne extrémna schopnosť šíriť sa svetom vytvára pocit nebezpečnosti, inak je tento vírus porovnateľný v chorobnosti, resp. prejavoch a letalite (úmrtnosti) s inými, ktoré sa objavili vo svete v ostatných rokoch. Čo sa týka úmrtnosti uvádza sa dokonca nižšia než pri hrozbe MERS a SARS pred pár rokmi.
Znova len pripomínam, že zrejme tento mutant nie je posledný, ktorý ľudstvo čaká a možno dôsledky budú nabudúce aj horšie, práve čo sa týka počtu úmrtí, závažnosti a sociálne-ekonomických dopadov na ľudskú spoločnosť.
A toto považujem za prvé pozitívum súčasnej pandémie. Že sme nútení tie riešenia "za pochodu" vyskúšať, naživo trénovať a aj vylepšovať.
Určite ste si všimli disciplinovanosť ľudí na Slovensku, čo sa týka nosenia rúšok, dodržiavania odporučených, resp. vládou nariadených opatrení. Ja viem, že to nie je stopercentná disciplinovanosť, že sa nájdu jedinci, ktorí nedodržiavajú aspoň to najnutnejšie, ale celkovo vnímam konanie ľudí na Slovensku ako zodpovedné a ohľaduplné. A toto, zodpovednosť a ohľaduplnosť, pozitívne sociálne emócie a prejavy správania sú druhým pozitívom, na ktoré chcem upriamiť Vašu pozornosť. Zodpovednosť voči sebe aj ostatným, ohľaduplnosť voči iným. A ochota pomáhať. Od profesionálnych zdravotníkov po dobrovoľníkov. Je to dobrá správa pre Slovensko. Hoci nie sme za vodou, nič nie je definitívne, zatiaľ patria čísla uvádzajúce pozitívne nálezy v pomere k počtu testovaných, počet ťažkých priebehov ochorenia a počet úmrtí medzi jedny z najlepších vo svete.
Neviem, či som prehliadol, ale asi nie, lebo ma na to upozornila moja pani, ale tento rok neboli uvádzané nejaké rozsiahle epidémie chrípky, tej bežnej, známej. Možno to spôsobili prekrývajúce informácie o koronainfekcii, ale veľmi pravdepodobne zníženie výskytu obyčajnej chrípky je dôsledkom nosenia rúšok. To, čo mne a myslím, že väčšine ľudí pripadalo nezvyklé, je dnes bežné a, ako povedal už pred pár týždňami profesor Krčméry, účinné. A nielen nosenie rúšok, ale aj bežná, ale určite dôslednejšia a frekventnejšia hygiena rúk. Nosenie rúšok a dôsledná hygiena rúk s cieľom obmedziť nielen šírenie koronavírusu, ale akýchkoľvek infekcií považujem za tretie pozitívum súčasnej situácie. Nosenie rúšok sme, myslím, považovali za exotiku patriacu k zamoreným japonským mestám a umývanie rúk, bežné hygienické opatrenie, ktoré sme roky málo brali do úvahy, podceňovali alebo minimálne zanedbávali sa ukazujú ako veľmi prospešné. Kríza nekríza, toto by sme si mali v bežnom živote udržať.
Skúsenosti mojich blízkych hovoria, že kríza zlepšila elektronické vybavovanie na úradoch, sám vidím na synovi, ako sa mení výučba na školách. Pracuje s deťmi cez internet, je to časovo a organizačne náročnejšie, ale dáva to možnosti na využitie nových spôsobov vzdelávania v školstve. Teraz počúvam, že ľudia - pacienti si pochvaľujú objednávanie na vyšetrenie k lekárom na presný čas. Zjavne je to vynútené obmedzeniami, hoci ja objednávam svojich klientov na presný čas a majú na ten účel zelené kartičky s kontaktom, dátumom a časom už trinásť rokov. Že toto sú praktické pozitíva našej neľahkej situácie v každodennom živote, asi netreba zvlášť dokazovať a zdôrazňovať. A určite by ste doplnili aj ďalšie. Ktovie, čo nás ešte čaká, ale tieto praktické zlepšenia v živote považujem za štvrté pozitívum.
Je fakt, že pandémia a následné opatrenia nás mierne imobilizovali, obmedzili voľný pohyb, ale aj pohyb tovarov. A na tom je vidieť a črtá sa iné pozitívum súčasnej krízy. Totiž, že prostredníctvom nedostatkových tovarov - zeleniny, dezinfekčných prostriedkov, možno niektorých potravín, zisťujeme, že bezbrehá globalizácia prináša celkom praktické problémy. Nehovorím o morských rybách, ktoré si doma nevypestujeme, ale o zelenine, v ktorej by sme pokojne mohli byť sebestační, ako koniec-koncov vo väčšine potravín, pokiaľ by v tom nebránili nelogické obmedzenia v rámci EÚ. Niekto by mohol namietať, že sú to pravidlá, ktoré bolo potrebné splniť na vstup do únie, ale pravidlá sú na to, aby sa zmenili, ak sú zjavne zlé a nefunkčné, nastavené proti občanom EÚ. A tieto sú. Potravinová sebestačnosť by mala byť prioritou. Pokiaľ sa zmenia pravidlá únie, pokiaľ prestane byť prioritou zisk nadnárodných monopolov, lebo iný dôvod pre to, aby sme neboli potravinovo sebestační ako kedysi, nevidím, tak dokážeme pre takéto situácie aká je teraz zabezpečiť potravinovo a tovarom bežnej potreby, napr. liekmi, drogistickým tovarom, celý štát. A ostatné štáty tiež. Tu si neodpustím poznámku, aké krátkozraké bolo budovanie automobiliek naprieč ostatnými tridsiatimi rokmi a celým Slovenskom. Lebo teraz sú nám navyrábané autá takmer k ničomu. Možno to krátkodobo prinieslo zisky a pracovné príležitosti, ale strategicky je to nezmysel. A tá šanca pre argumentáciu v rámci EÚ na zmeny pravidiel spolužitia je piatym pozitívom tejto krízy. A s cieľom minimálne zabezpečiť potravinovú a bežnú sebestačnosť krajín s možnosťou aj investovať, aj vytvoriť nové pracovné miesta sa dostávame k potenciálne šiestemu pozitívu.
Momentálne sa denno-denne pripravujeme na možno ďalšie a možno aj vážnejšie pandémie. To by mohlo a malo zmeniť predstavu o všeobecnej a v hlavách niektorých ľudí všetko riešiacej globalizácii. Bez prvoradého sledovania záujmov veľkých krajín a nadnárodných koncernov, ktoré v globalizovanom svete aj v rámci Európskej únie majú hlavne odbytiská pre svoj, čo si budeme nahovárať, tovar často podpriemernej kvality, by mala nevyhnutná globalizcia sledovať a riešiť tie aspekty globalizácie, ktoré sú ľuďom prospešné. Napr. pohyb informácií, dnes s pochopiteľnými výhradami aj cestovanie, poznávanie, či trávenie voľného času. Ale to znamená zmeniť filozofiu priemyselnej výroby a obchodu aj na Slovensku. Prvoradý by mal byť občan, výrobou napĺňať jeho potreby, lebo z áut sa nenajeme a v obchode ponúkať napr. aktuálne jahňacinu, ako pripomenul môj najstarší, až keď viac platiaci zahraničný odberateľ zlyhá, tiež nie je prejavom prvoradého záujmu o občana, prípadne jeho zdravé stravovanie, ale vynútená kalkulácia. Neviem ako Vy, ale nemusím oblečenie z Činy, ani strukoviny z Etiópie. Chápem, chápem, výroba a obchod je o zisku, ale moje poznámky sú za rámcom priemyselnej výroby a obchodu. Je to odkaz na, podľa mňa dlhodobo, od zrodu SR, absentujúcu základnú ideu nášho štátu.
A tá, tá základná idea štátu, pre ktorú a s ktorou vznikol, by - pre politikov, štátne orgány, súdnictvo, výrobu, obchod, vzdelávanie aj služby, pre celú spoločnosť mala obsahovať prvoradý záujem o potreby občana štátu. To by bola demokracia v praxi a šťastná sedmička v počte nechcených, neočakávaných, ale predsa, uznajte, pozitív.
