Ľudský mozog je úžasný orgán. Miliardy neurónov a niekoľkonásobne viac spojení medzi nimi vytvára najúžasnejšiu informačnú sieť v známom svete. Mám takú predstavu, že by sa činnosť tohto orgánu vizualizovala. Dostali by sme ten najnapínavejší a najzaujímavejší film. Ale spoznávanie seba samého, tobôž mozgu, je neskutočne náročný projekt. Obávam sa, že dokonalé spoznanie jeho fungovania, celej neurobiologickej podstaty ľudskej osobnosti je takmer nemožné. Mozog spoznáva sám seba. Je ale vcelku zrejmé, že mozog, psychické funkcie, z nás robia to, čím sme. Ľuďmi, osobnosťami. Miliardami osobností, ktoré obývajú túto Zem.
Mám takú predstavu, že celá sieť neurónov je sieťou príjmu, spracovania a odovzdávania informácií. Jednoducho. Neuroelektricky na nervových vláknach a neurochemicky na spojeniach medzi nervovými bunkami - neurónmi. Úžasný vynález. Po vlákne ide informácia spôsobom áno - nie, alebo 1 - 0, zapnuté - vypnuté. Repolarizáciou membrán. Až príde impulz na nervové spojenie - synapsu. To je také trochu "čapaté" zaokrúhlenie, gulička na konci neuritu, alebo dendritu. To sú výbežky neurónu. Neurit vedie informáciu od tela neurónu, dendrit k telu neurónu A medzi dvoma synapsami sa nachádza synaptická štrbina. A tam sa deje neurochemicky dômyselný prenos informácie. Pomerne jednoduché posúvanie informácie po neurite sa mení. Na veľmi precízne modulovaný, formovaný, upravovaný signál. A to všetko vďaka neurotransmiterom - neuroprenášačom. Takými sú serotonín, dopamín, noradrenalín, acetylcholín. Tie prechádzajú do synaptickej štrbiny cez presynaptické receptory a viažu sa na receptory postsynaptické. Receptory sú štruktúry, miesta v bunkovej membráne, kde ako kľúč do zámku zapadne nejaká chemická látka. A v tomto prípade k dôjde k jej prenosu. Podľa množstva molekúl neurotransmiteru je signál silnejší, alebo slabší.
To by nebolo nič zvláštne, keby od týchto procesov nezávisela naša nálada, vnímanie, myslenie, správanie, pamäť, celá osobnosť. Ale tie procesy na synapsách nás v zásade, v konečnom dôsledku, odlišujú. Vďaka nim sme rozdielni. Nedostatok serotonínu v istých oblastiach mozgu vedie k depresii, alebo úzkosti. Nadbytok dopamínu v iných oblastiach mozgu k výskytu halucinácií, bludov, ale jeho nedostatok k poruchám hybnosti. Noradrenalín je zodpovedný za aktivitu, motiváciu, acetylcholín za pamäť. A to som vymenoval len niektoré najznámejšie z množstva chemických látok, ktoré regulujú z najvyššieho poschodia - z mozgu každého z nás, náš organizmus, naše "ja".
Okrem iného celý hormonálny systém prezentovaný systémom žliaz s vnútornou sekréciou, od hypofýzy, cez štítnu žľazu, podžalúdkovú žľazu, nadobličky, po vaječníky žien a semenníky mužov. A imunitný systém, systém obrany ľudského organizmu. A všetky orgány a orgánové systémy nášho tela.
Nenadarmo sa hovorí o psychosomatike, psychosomatickej medicíne. Lebo človek je nielen tvor spoločenský, ako hovorievali páni Lasica a Satinský, ale aj bio-psycho-sociálny. Myslím, že prakticky každé ochorenie má prapôvod v psychických procesoch, má aj psychogénnu príčinu. Nie, že by každý na tejto planéte bol "na prášky", ale poznať sám seba a starať sa o naše neurotransmiterové ego, je, zdá sa, veľmi dôležité. A v istých prípadoch ovplyvnenie neurotransmisie liekmi je dokonca niečo nutné a podobné, ako užívanie iných liekov pri dlhodobých, alebo celoživotných ochoreniach. A k tomu tiež často dôjde len preto, že signály nášho tela ignorujeme. Či je to občasné zvýšenie krvného tlaku, alebo hladiny cukru v krvi, alebo bolesti žalúdka po jedle, či ťažkosti s dýchaním, pohybovým ústrojenstvom a mnohé iné.
Zvýšenie množstva serotonínu na postsynaptických receptoroch selektívnymi inhibítormi re-uptake serotonínu, resp. serotonínu a noradrenalinu pomôže pri depresii, prípadne úzkosti. Tie bránia spätnému vychytávaniu serotonínu, resp. noradrenalínu a v podstate ho šetria pre dostatočnú signalizáciu a zmiernenie chorobne smutnej, alebo úzkostnej nálady. Zníženie množstva dopamínu antagonistami D2 receptorov pomáha pri poruchách vnímania a myslenia. antagonisti D2 receptorov znižujú neurotransmisiu dopamínu. Zásah do neurotransmisie acetylcholínu spomaľuje proces demencie.
Rozmýšľam, čo stabilizuje, harmonizuje psychické procesy ľudí, čo stabilizuje a harmonizuje neurotransmitery v mozgu. Bezpochyby má účasť genetická predispozícia, predpoklad. Nemusí ísť o dedičné ochorenia, ale často o určitú zraniteľnosť, nižšiu kapacitu tolerovať záťaž. Akúkoľvek, fyzickú, psychickú, zvládanie fyzikálnych podmienok, chemických expozícií, vrátane návykových látok, infekcií. Nesmierne dôležité sú bezpečné a isté vzťahy v základnej rodine. Vrelosť, otvorenosť, úprimnosť a láska poskytujú ochranu pred výkyvmi psychického stavu, či priamo ochorením. Zdravé potraviny, striedanie záťaže a oddychu, dostatočný príjem vody. Možno sa to zdá banálne, ale neverili by ste, ako často tieto základné pravidlá ľudia nedodržujú. Zmysluplná, úspešná práca, schopnosť striedať pracovné zaťaženie a ničnerobenie, oddych, relax. A ešte mi napadá. Byť nad vecou, mať nadhľad, byť tolerantný a vážiť si iných ľudí. Pretože sme a máme rozdielne egá, aj tie neurotransmiterové.
