Gréci majú Veľlkú noc o týždeň neskôr ako my a čo je ešte lepšie, majú v tom čase dva týždne prázdnin. Predtým som Veľkú noc trávila pravidelne s rodinou, čo mi chýbalo (predovšetkým tie dobroty, ale aj naši), ale tešila som sa, že sa mi aspoň jeden rok vyhne neobľúbená oblievačka. S partiou sme si naplánovali cestu po Grécku. Naším prvým cieľom boli Atény. Lístky na vlak sme si kúpili dopredu dúfajúc, že naše miestenky nám zaručia to, že celú noc budeme sedieť (nie je totiž výnimkou, že na jedno sedadlo vydajú dve miestenky. No a potom sa dohodnite s Grékom, kto z vás dvoch bude sedieť). Zbalili sme si najnutnejšie veci na 10 dní a vybrali sa v ústrety k objavovaniu ďalších miest Grécka.
Do Atén sme dorazili skoro ráno (mohlo byť maximálne päť hodín), vonku lialo ako z krhly a naša partia asi 10 ľudí sa snažila dohodnúť, ktorým smerom pôjdeme hľadať hostel. Rozhodovanie trvalo veľmi dlho a nakoniec sme sa rozišli na dve skupiny s tým, že ak niekto nájde hostel skôr, dáme si vedieť. Tak aj bolo. Juro a spol. sa vybrali opačným smerom ako naša partia. Prešli sme sa pešky, nenašli sme nič, keď sa Juro ozval, že našiel hostel, kde nás ubytujú všetkých za 10 EUR na noc. Na otázku ako sa dostaneme k nim nám odpovedal, že od stanice šli trochu hore, potom doprava a potom doľava... No keďže mal očividne problémy prečítať grécky názov ulice, orientačný zmysel bol asi ešte len na ceste, hľadanie toho hostelu a teda aj ich partie nám zabralo asi ďalšiu hodinku. Keď sme ich konečne našli, sedeli v kaviarni na rohu a dávali si vynikajúcu grécku kávu. My sme taktiež neváhali a tiež sme si dali teplú kávu a bugatzu (niečo ako puding v lístkovom ceste posypané škoricou a práškovým cukrom - mňam). O ôsmej sme sa nasťahovali do izieb, vybalili veci a hneď plánovali, čo podnikneme ako prvé. Vzhľadom na upršané počasie sme si chceli Akropolu nechať na neskôr, tak sme si naplánovali, že sa pôjdeme pozrieť do Národného archeologického múzea. Všade sme chodili peši, prvý deň v Aténach sme prešli snáď aj 10 kilometrov.
Národné archeologické múzeum je rozsiahla budova typickej gréckej architektúry (na priečelí stavby s vysokými stĺpmi). Na začiatku sme museli povinne odovzdať ruksaky (no nie tašky cez rameno) do úschovne, nechali sme si len foťáky a passo (kartu študenta v Grécku), ktorá nám zaručovala voľné vstupy do všetkým múzeí a na všetky historické miesta (vďaka nej sme celkovo na všetkých vstupoch ušetrili minimálne 50 EUR, ak nie viac). Nevedeli sme, ktorú časť si máme pozrieť ako prvú. Jednotlivé sekcie sú totiž rozdelené podľa období, takže sme tam našli vykopávky aj 8000 rokov staré. Nedá sa tu popísať, čo všetko sa v múzeu nachádza, na jeho podrobnejšiu prehliadku by som si ale nabudúce vyhradila aspoň 4 dni. Nachádzali sa tam výrobky z čias doby bronzovej, rôzne sochy, súsošia, busty, poklad, ktorý našiel Schlieman pri vykopaní Mykén (aj s Agamemnonovou maskou), fresky zo Santorini, vázy vysoké snaď 2 metre... Myslím, že fotografie budú názornejšie. V múzeu sme strávili asi 4 hodiny, pri východe sme sa počkali a narazili tam na ďalších českých a slovenských študentov.
Vzhľadom na nie veľmi prívetivé počasie naše ďalšie cesty neviedli na presne určené miesto. Prechádzali sme sa mestom, obzerali budovy knižnice, univerzity postavenej v tradičnom gréckom štýle. Cestou sme sa zastavili na námestí Syntagma, kde má svoje sídlo parlament. Odfotili sme sa so strážou parlamentu oblečenou do gréckeho kroja, ktorá svojou nepohyblivosťou vzbudzovala veľký rešpekt. Na Evzones (tak sa totiž strážcovia volajú) sme sa potom boli pozrieť ešte toľkokrát, že sme boli takmer expertmi na ich zvyky a striedanie. Našu prechádzku mestom sme ďalej viedli pod Akropolou a už sme sa tešili na ďalší deň, kedy ju navštívíme.
Budova Národného archeologického múzea.
Jedny z najstarších exemplárov v múzeu, sošky žien. (nepamätám si presne, z ktorého obdobia sú,ale pár tisíc rokov pred Kristom určite).
Nádoby na varenie (asi z doby bronzovej).
Hlinené nádoby.
Váza s chobotnicou.
Váza (všimnite si motív hákového kríža, ktorý zneužili nacisti).
Zlaté ozdoby a šperky.
Ďalšie šperky a ozdoby.
Bronzová socha jazdca.
Zachovalá freska zo Santorini.
Zlaté masky z vykopaného pokladu v Mykénach (tá vpravo je tzv. Agamemnonova, aj keď sa zistilo, že v skutočnosti patrila inému vládcovi Mykén).
Sarkofág.
Moje najobľúbenejšie súsošie. Diabol dáva sexuálne návrhy bohyni lásky a krásy Afrodite. Ona ho odháňa šľapkou, pričom jej pomáha jej syn, Eros, boh lásky (jeho otcom bol Áres, boh vojny).
