Veľká výmena stráží pred parlamentom sa koná každú nedeľu o jedenástej (tentokrát cestovateľská biblia nesklamala). Prišli sme tam na pol jedenástu, všade už bolo veľa ľudí,tak sme si len s problémami hľadali voľné miesto na státie. Mali sme šťastie, že Tomáš svojou výškou prečnieval nad väčšinu ľudí, tak sme ho zaúkolovali robiť fotky a videá. Čo ma najviac ohromilo, že zastavili premávku na jednej z hlavných ulíc v centre mesta (to je už čo povedať, v Aténách je veľmi veľa áut), aby mohla celá ceremónia prebiehať bez problémov. Najprv sme uvideli orchester (hudba alebo dychovka, vyberte si každý, čo sa vám páči), za ktorým nasledovala stráž. Všetci pochodovali rovnako, dokonca aj keď tie ich pohyby sú náročné. No určite to trénovali dosť často :-))). Po skončení ceremónie sa orchester aj so strážou vybrali späť (prekvapivo :-))). My sme sa vybrali do metra smerom k novému olympijskému štadiónu.
Výnimočne sme tam šli metrom, pretože peši by to bolo neúnosné. Je to predsa len ďaleko. Metro v Aténách sa mi veľmi páči, je zaujímavé a nápadité. Teda jednotlivé zastávky. Ako som už písala, Gréci majú s výstavbou všeobecne problémy, pretože pri každom kopaní nájdu nejaké historické miesta. Nebolo to inak ani pri stavbe metra, kedy narazili na kúpele. Metro teda odklonili inam (kde už nič nenašli :-))) a z nájdeného miesta urobili ďalšiu atrakciu pre turistov. Čo sa mi veľmi páčilo bolo to, že nádoby, ktoré pri stavbe metra našli, vystavili do vitrín v metre a nedali ich do múzea. Takto môžu cestujúci obdivovať históriu aj v metre :-))).
Olympijský areál bol prázdny, akurát sa na jednom štadióne mal konať zápas miestneho klubu, takže bol štadión strážený, dovnútra sme sa nedostali. Tak sme si prešli len areál, v čase olympiády tam muselo byť nádherne. Po obzeraní štadiónu sme sa vybrali späť do centra, na Plaku (časť pod akropolou, kde je veľa reštaurácií a obchodov so suvenírmi), dokúpili sme posledné suveníry. Večer sme sa vyškriabali na neveľký kopec Filopapou. Z tohoto kopca je nádherný výhľad na Akropolu, v noci je ten výhľad najkrajší. Práve na tom mieste sme si urobili fotku, ktorá je z pár stovák fotiek z Atén moja najmilšia.
Ďalší deň sme sa odhlásili z hostelu a vybrali sme sa do požičovne pre "naše" autíčko, ktoré nás ďalšie dni sprevádzalo na našej ceste po Peloponézskom polostrove.
Veľká slávnostná výmena stráží.
Mapa olympijského areálu.
Foto z olympijského areálu.
Stanica metra. Ďalšie fotografie, ktoré som ešte neuverejnila:
Obchod s olivami a všetkým možným s prídavkom olivového oleja.
Obchodík so suvenírmi.
Pár záberov z prezidentskej záhrady, zelenej oázy v centre mesta.
Budova univerzity v meste.
Detail fresky na budove univerzity.
A na záver moja najobľúbenejšia fotografia - z Filopapou hill.
