Pokračovali sme teda ďalej. Zastavili sme sa pri jaskyni Jazier, nachádza sa neďaleko mesta Kalavryta. Táto jaskyňa hraje dôležitú úlohu v gréckej mytológii a zmieňuje sa o nej antický cestovateľ Pausaniás. Až v roku 1964 si miestni obyvatelia po prudkom daždi všimli, že nad menšou, hlbšou jaskyňou vyteká voda. Objavili 2 km jaskyňu plnú netopierov, ktorú vyhĺbila podzemná rieka. Jaskyňou sa tiahnu 350 m dlhé chodníčky, ktoré kľučkujú korytom. Odhalené sú zatiaľ dva poschodia, na treťom sa práve pracuje. Nachádza sa tam 13 kamenných nádrží, vytvorených za tisíce rokov minerálnymi usadeninami. V lete voda vysychá a odhaľuje zvláštne krajkové steny, ktoré sú niekde vysoké až 3 m. Bohužiaľ bolo v tejto jaskyni zakázané fotografovať, tak odporúčam tam zájsť osobne. Aj keď výklad je možné absolvovať iba v gréčtine, čo si myslím, bola veľká škoda.
Po návšteve jaskyne sme pokračovali na ceste smerom ku Korintu. Staroveký Korint sa rozkladá na kopci s nadmorskou výškou 565m a tiahne sa asi 7 km na juh. Táto stavba s mohutnými dórskymi stĺpmi patrila medzi diela, ktoré Rimania pri prestavbe mesta na hlavné mesto provincie v r. 44 pr.n.l. zachovali bez zmien. Akrokorint (Horný Korint) leží na vyvýšenine vzdialenej 4 km. Nachádzajú sa tu zachovalé staroveké hradby a je z nich nádherný výhľad. Hradby sú dlhé 2 km a obklopujú územie o rozhlohe 24 ha. Nachádzajú sa tu trosky kaplniek, domov, mešít, opevnení aj turecká fontána Hadziho Mustafy, ktorá je stále v prevádzke. Prespali sme v Korinte, kde sme zakončili našu okružnú poznávaciu cestu Peloponézskym polostrovom a vybrali sa späť smer Atény.
Akrokorint.
Výhľad z Akrokorintu.
Chrám (komu bol zasvätený, to si po tých našich cestách už nepamätám).
Areál s pamiatkami (v pozadí na druhej fotografii je Akrokorint).
Prehliadka stĺpov.
Socha (táto bez hlavy, bohužiaľ som na našich cestách videla len veľmi málo sôch, čo by boli úplne celé, ako prvé neodolali času vystupujúce časti sôch).
