Nie je to ani tak dávno, pred troma rokmi, som absolvovala hrebeňovku Nízkymi Tatrami a spolu z hrebeňovkou Malej Fatry to patrí k mojim najkrajším a najpokojnejším turistickým zážitkom v živote.
No už cesta dolinou bola pre mňa určitým druhom „zážitku". Keďže bol obyčajný pracovný deň, okrem pár osobných áut a ojedinelých turistov tu „korzovali" iba nákladné autá. Tie, čo mierili na Jasnú boli plné stavebného materiálu, tie opačným smerom plné dreva. Však sme „iba" v národnom parku a určite všetci majú výnimky. Výnimky na stavbu toho premršteného množstva penziónov a hotelov s prívlastkami najmodernejší, najväčší, najpohodlnejší, „najwelness", ktoré celý rok zívajú prázdnotou a čakajú na prvý sneh, aby sa u nich objavili nejakí turisti, samozrejme dostatočne solventní, aby si to mohli dovoliť. Výnimky sú určite aj na tie holorubové pásy, z ktorých mi krváca srdce, a ktoré úplne menia výhľady a panorámy tohto úchvatného miesta. Áno, poškodené a napadnuté stromy treba odstrániť, aby sa nákazy nešírili, ale takto? Zaujímavá je aj premena starých staníc lanovky na penzióny a hotely, ktoré si zobrala pod palec jedna nemenovaná finančná skupina, a vďaka ktorej samozrejme každú chvíľu k Chopku vzlietajú vrtulníky plné stavebného materiálu. A keď vidíte prach víriaci sa na svahu? Nemajte strach, nie je to stádo utekajúcej lesnej zveri, tá je už pravdepodobne niekde inde. To je len nová prašná cesta pre nákladné autá, ktoré vozia materiál na jednotlivé stavby. Nehovorím, že stavba lanoviek a podobných stavieb nie je prospešná pre turistický ruch, avšak všetci kompetentní ignorujú krik ľudí, ktorých táto dolina naozaj zaujíma. Však, kde sa hovorí o tom, že tu existujúce kanalizácie a potrubia sú tu tak staré a slabé, že už niekoľkokrát bola odstavená dodávka pitnej vody do mesta Liptovský Mikuláš, pretože, prepáčte za slovo, výkaly, plávali v jaskynných vyvieračkách, ktoré sú hlavným zdrojom vodovodu... Tak by snáď stavba nových gigantických hotelov mala byť podmienená aj zosilnením existujúcich alebo vybudovaním nových paralelných vetiev kanalizácie. Čo sa asi tak stane, keď sa tieto nové hotely napoja už na teraz nepostačujúce potrubia?
Samozrejme, pri tomto si spomínam, ako ľahko som skoro dostala pokutu pri vystúpení z turistického chodníka v národnom parku Slovenský kras, keď asi dva metre od neho prifrčalo auto s „rangermi" a hneď pýtali od nás občianske preukazy a povolenia o pohyb mimo vyznačeného chodníka. Podľa niektorých, asi obyčajný turista obdivujúci prírodu jej škodí viac ako tatrovky, stavby a holoruby.
No ale čo už, keď máte dostatok peňazí, všetko sa dá... aj výnimky... asi si nájdem nejaké iné miesto na rozjímanie.
