Klasicky celá „metodika z domu“, ak to môžem takto nazvaťJ, spočívala v tom, že som si kúpil cestovný lístok a vo vlaku potom prišiel sprievodca, ktorý ho skontroloval. A všetko bolo v pohode. V Taliansku som si síce všimol, že cestujúci strkajú svoje cestovné lístky do žltých krabičiek, ale nevenoval som tomu pozornosť, veď lístok som mal, tak čo sa mi môže stať.
Prekvapil ma však iný „taliansky spôsob“, ktorý v hojnej miere uplatňovali neznalí zahraniční cestujúci a ten v skratke spočíval v tom, že ste si kúpili lístok, nastúpili do vlaku a keď prišiel revízor, zaplatili pokutu.
Mohla nastať ešte jedna možnosť a síce, že revízor neprišiel, vzhľadom na mentalitu talianskych revízorov, ktorí sa vyskytovali aspoň, čo ja mám skúsenosť, dosť náhodne. To sa našťastie prvýkrát prihodilo aj mne a tak som si spokojne vychutnával radosť z jazdyJ.
Tento pocit ma prešiel potom, čo som sa rozprával z kolegami z Mexika a Francúzska, ktorí cestovali s takým istým pocitom, akurát, že platili pokutu.
Prečo? Vysvetlenie je jednoduché. Po kúpe cestovného lístka je nutné si ho označiť v žltých označovačoch. Tie označia čas, miesto a dátum príslušnej stanice na cestovný lístok. A ten potom platí napr.8 hodín.
Tento jemný rozdiel spôsobil platenie pokút zahraničnými študentmi na radosť talianskych revízorov, ktorí podobne ako aj ja neboli nikým informovaní o špecifikách cestovania vlakom.
Preto menšia rada na záver pre tých ,čo budú prvýkrát cestovať v Taliansku vlakom. Tie žlté krabičky tam naozaj nie sú len tak zo žartuJ
