Môj pas bol dlho nepoškvrnený a moje doterajšie cestovateľské zážitky biedne (zablúdil som v ostrihomskej katedrále, párkrát som absolvoval poľské trhy). Ale dnes predsa všetci cestujú - presúvajú sa letecky, stopom, dobreže sa po bruchu neplazia. ..na Mount Everest sa driapu dôchodcovia aj so smrtkou v pätách, v Austrálii surfujú malé deti, do Nemecka sa valia medúzy od najstaršieho fachu. Len ja každé leto dojím kozy a zaváram ringloty. A dosť!, vzkypel som ako papiňák, toto leto bude iné. Pocestujem. A rovno do Nakneku na Aljaške! Je tam jedna továreň na spracovanie rýb. A medvede. A polárna žiara...
Prvú fázu mám za sebou. Mám pracovnú zmluvu, CKM mi za smiešnych 25000 dovolila osobne si vybehať všetky tlačivá a samozrejme - odbil som si mierne masochistickú návštevu na americ.embesy za účelom víz (prilepení o múr kochali sme sa po zuby ozbrojenými strážnikmi). Len portréty vysmiateho Džordža a Kondolízi nás napĺňali nádejou. Odchádzame v pondelok 19eho (asi začnem pomaly baliť) a ja sa už teraz chvejem ako malomocný pred víchricou. V živote som neletel a teraz letíme v skupine o magickom počte 13! Ale zrejme sa netreba obávať, lebo ako zisťujem, na Aljaške už bol každý druhý. Alebo známy jeho brata. Nejeden rád prispeje svojou troškou: „Určite si zober aj nejaký chľast, keby ti bolo trudno. A sladkosti – ich čokoláda je dosť nanič.“ Najbližšie sa teda ozvem z ďalekej Aljašky. Neviem kedy, neviem, či so všetkými prstami, ale ozvem.
Na záver Murphyho múdrosť: Nik v skutočnosti nevyzerá tak blbo,ako na pasovej fotografii:
