Ak som u niekoho vzbudil zvedavosť, tak v tom ešte chvíľku budem pokračovať. Veď čo všetko dnes môže mať 6 kíl? 6 litrov mlieka, objem nadbytočného tuku u priemerného dospelého muža, taška s notebookom, s olovrantom a s mesačnou administratívou, či taká malá multifunkčná tlačiareň. Ale ani jedna z týchto vecí pre mňa nie je synonymom pre 6 kíl šťastia. A určite nie som sám :-).
Skúste si predstaviť ten najkrajší úsmev, akým ste kedy boli obdarení. Aj keď naozaj veľmi milujem svoju manželku, mám rád svojho otca i mamu, miloval som úsmev svojej babky, predsa len pre mňa je ten najkrajší úsmev bezzubý :-). Úsmev zrodený z našej lásky. Úsmev, ktorý nás prinúti zabudnúť na tie chvíľe, kedy sme sa kvôli nemu nevyspali. Úsmev, ktorý nám dennodenne pripomína, kde sa nachádzajú priority. Našich vlastných 6 kíl šťastia.
Volá sa Ondrejko a prišiel k nám počas „halloweenskej noci". Má tmavé očká, jemné vlasy, maličký nos a ústa po tatovi. Ale inak je úplne po mamine. Občas večer nevie zaspať a jeden by myslel, že v ňom vtedy nájde čerta, no v momente keď zaspí, pre toho anjelika by ste zniesli modré z neba. Keď je najedený a do ružova vyspinkaný, to jeho džavotanie a „bublinkovanie" popretkávané úsmevmi a pohľadmi venovanými práve vám, to sa nedá ani zlatom ani soľou vyvážiť.
V minulosti ma často bolo počuť, ako raz s manželkou budeme vychovávať naše dieťa. Že ho nerozmaznáme, že sa ho budeme snažiť vychovávať tak, aby poznal skutočné hodnoty a vedel posúdiť, čo je správne a čo nie, aby bol raz pre iných „svetlom na návrší". Ale čoraz viac zisťujem, aké to vie byť ťažké. Ešte má len 4 mesiace a už máme problémy niečo mu odoprieť. Ale veď my sa to všetci spolu nejako naučíme. Prípadne skočíme k rodičom domov po radu.
Veď oni si to už všetko vyskúšali. A nie raz. S manželkou sme dávnejšie boli na jednej detskej omši, kde po čítaní evanjelia bola nádherná malá scénka zahraná pre deti. Bolo to niekedy okolo dňa Matiek a cieľom scénky bolo vysvetliť deťom, čo všetko pre nich robia ich maminy. Začala tým, ako malý chlapec prišiel za mamou a začal: „Mami, mám pre Teba účet. Spísal som, čo všetko som za posledný týždeň doma urobil. Upratovanie izby = 50 Sk, hral som sa s bratčekom = 35 Sk, išiel som nakúpiť = 60 Sk, povysával som predsieň a obývačku = 75 Sk..." a takto pokračoval vo svojom vyúčtovaní. Keď skončil, po chvíľke ticha mu jeho mama odpovedala. „Aj ja mám pre Teba účet. Od malička som Ťa umývala a prebaľovala = 0 Sk, prala som Ti a žehlila = 0 Sk, varila, piekla, upratovala = 0 Sk, obliekala som Ťa, vychovávala = 0 Sk, ... a takto pokračovala ešte chvíľku, až kým nedodala: „A vieš prečo som to pre Teba robila zadarmo? Pretože Ťa veľmi ľúbim..." Scénka skončila tým, ako jej ten malý chlapec roztrhal účet, ktorý mal spísaný na papieri a mamine sa ospravedlnil.
Šťastie... čo je to šťastie? Šťastie je, keď viete, že žiť máte s kým a hlavne máte pre koho....
Ako je napísané v jednej bratislavskej palacinkárni (dúfam, že som si to dobre zapamätal):
Nech je pre Vás každý východ slnka začiatkom nového života a každý západ nech je jeho koniec a nech vo Vás každý z týchto životov zanechá stopu láskyplného skutku konaného pre blížnych. (RUSKIN)
