Odrazu sa objaví pani paranoja a z nevinnej frázičky: „kde bolo, tam bolo...“ sa začína odvíjať kolotoč intríg a všetkých tých stupídnych náhod. Jediná obeť, ktorá zostáva aj po šťastnom konci úplne nešťastná, je samotná pani Paranoja. Ale veď ona za nič nemôže. To tí psychopati, píšuci stupídne rozprávky, v nás už od útleho veku vyvolávajú klamlivé poznanie rozdielov medzi dobrom a zlom. Už ako malé deti sa meníme pod ich vplyvom, na paranoidných dementov presvedčených o tom, že ježibaba je stará príšera, ktorá žerie malé deti. Potom sa poserieme od strachu, keď stretneme susedku z druhého poschodia a ona nám z nevinnej dobroty ponúkne perníček. Pani Paranoja! Vráťte sa vy pekne späť do rozprávky a poriadne za sebou zatvorte dvere. Tu u nás neexistuje výrazný rozdiel medzi dobrom a zlom. Iba v medziach zákona. Tam, kde sa tieto medze končia sa začína rozprávka, v ktorej vždy dobro zvíťazí nad zlom. Iba pani Paranoja zostane navždy paranoidná.
25. máj 2005 o 12:42
Páči sa: 0x
Prečítané: 869x
PARANOIDNÁ PARANOJA
Paranoja je postavička z rozprávky. Ktorú rozprávku mám na mysli? No predsa ktorúkoľvek. V každej sú hrdinovia posadnutí utkvelou predstavou, že dobro musí zvíťaziť nad zlom. Preto celý čas nič iné nerobia, iba hľadajú zlo a v prípade, že žiadne nieje momentálne poruke, podplatia nejakú škaredú, znetvorenú bytosť aby nejaké to zlo zariadila. Rozprávka sa zväčša začína ako úplná idyla.
Zuzana Gráfová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
