Nielen že potvrdzujem v plnom rozsahu fakty uvedené v článku, ale mám v tej súvislosti v pamäti zaujímavú epizódu z nakrúcania. Vo filme vystupuje v hlavnej úlohe Miro Bedrík a celá skupina Beatmen niekoľkými skladbami. V skupine Beatmen vtedy na basgitare hral aj mladý Dežo Ursíny, dnes už hudobná legenda. Jedným z hlavných motívov filmu bola aj generačná vzbura v rodine: mládenec s dlhými vlasmi a bezvlasý otec, ktorý sa pružne prispôsoboval dobe a tento svoj postoj kázal aj svojmu odbojnému synovi. Miro Bedrík (v článku na fotografii s Allenom Ginsbergom ten s okuliarmi) a samozrejme aj jeho kamaráti a účastníci jeho koncertov vo filme museli mať dlhé vlasy, ktoré tak dráždili komunistický režim, že ich nositeľov (pre nich to boli nositelia tichej vzbury) násilne na policajnej stanici strihali.
Vydával som vtedy desiatky úradných potvrdení o tom, že majiteľ tohto potvrdenia vystupuje ako komparz vo filme Nylonový mesiac a dlhé vlasy sú pre túto úlohu nevyhnutné. Rýchlo sa medzi mladými rozšírilo, že takéto potvrdenia sa vydávajú. Podpísal som ich možno aj niekoľko desiatok, možno aj stovku. Každý vlasáč čo o to požiadal to dostal. Polícia bola bezradná a niekoľkokrát som musel potvrdiť, že je to autentická potvrdenka.
Istý čas "som bol kráľom korza" ako o tom píšem v inej spomienke. Na vtedajšej hlavnej prechádzkovej trase - korzo od Michalskej brány až k Dunaju - bolo to stretávkové miesto, kde sa sústreďovala mládež i vysokoškolskí študenti, umelci, bol to akýsi bratislavský Paríž, tam sa ohnivo a často "nebezpečne" diskutovalo. Tam ale aj inde v Bratislave ba aji v električke ma ako autora potvrdeniek nadšene pozdravivali mladí neznámi vlasáči, ktorých chránila moja potvrdenková recesia. Trvalo to dosť dlho, film už mal dávno po premiére, ale potvrdenky sa stále používali. Teší ma podnes táto spomienka a pozdravujem - ak ešte žijú - ich majiteľov. Mne už vtedy zredli vlasy, možno aj preto som fandil vlasáčom, no predovšetkým mi bol sympatický odpor k tým, čo protestovali takto proti nezmyselným úletom režimu. Mne samému po príchode do filmu kádrový referent ktorý sa vola Chlpatý pohoršene zmeral šírku mojich nohavíc (bola povolená 15 cm hranica!), nesmel som mať pásikavé krikľavé ponožky a musel som si kúpiť širšie (slušnejšie!) nohavice, lebo ma v tejto veci oslovil a potvrdil predpis aj vtedajší riaditeľ filmu Bauma, ktorý chcel aj aby som si oholil bradu a neuznal námietku, že aj Lenin aj Marx boli bradatí. Neuveríte, že toto je skutočná príhoda z tých čias? Prisahám.
