film

Nesmrteľná pesnička

Eduard Grečner

Nesmrteľná pesnička

Je to česká pesnička, ale to nevadí, ba dokonca je to historicky spravodlivé, pretože pesnička vznikla v Čechách, rovnako ako v Čechách v riadnych voľbách v roku 1946 zvíťazili komunisti na čele s Klementom Gottwaldom a to nielen pomocou svojich voliacich priaznivcov ale aj ozbrojenej "robotníckej triedy" v podobe ľudových milícií. Pamätám sa na tú pesničku, podnes mi zvučí v ušiach. Vtedy, po „Februári" (ako sa decentne úradne nazýval vtedajší štátny prevrat), znela zo všetkých ampliónov do omrzenia a hádam aj je pravda, že rozhlas nevynechal ani deň, aby ju neodvysielal. Mala charakter fanfár označujúcich „nové lepšie, spravodlivejšie" časy. A mala v sebe akúsi charizmu.

  • 1. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 332x
  • 1
Psí život psa Killera

Eduard Grečner

Psí život psa Killera

Je to hlboká sonda do duše osamelého mladého muža vhranom filme. Je to jeden znajpôsobivejších a štýlovo pozoruhodne ucelených slovenských filmov najmladšej generácie, ktoré som videl. Nebol som sám, koho ten film hlboko zasiahol. Po jeho skončení viac ako minútu (ato je mimoriadne silný okamih reflexie) bolo vplnej sále premiéry tiesnivé, temné ticho. Bolo čuť iba dych. Až potom sa ozval potlesk.

  • 16. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 969x
  • 0
Správa o osude petície o filmovej Kolibe

Eduard Grečner

Správa o osude petície o filmovej Kolibe

OPetícii som informoval ministra kultúry Maďariča rozsiahlym sprievodným listom spolu spodpismi umelcov aobčanov auverejnil na tomto blogu. Do dnešného dňa (marec 2013) podpísalo petíciu 102 občanov aumelcov apodpisová akcia skončí 31. marcom 2013. Medzitým prišla zministerstva kultúry SR odpoveď. Jej jadro ocitujem:

  • 15. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 718x
  • 0
Film o troskách života ktorý sa volá Nový život

Eduard Grečner

Film o troskách života ktorý sa volá Nový život

Téma nového ambiciózneho filmu Adama Oľhu Nový život ja navýsosť živá, aktuálna. Štatistika zaznamenáva nárast rozpadnutých manželstiev, rozpadajúce sa manželstvá sú zakaždým trosky snov, vždy boľavé.

  • 1. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 772x
  • 0
Krehká identita Aurela Stodolu

Eduard Grečner

Krehká identita Aurela Stodolu

Tých "krehkých identít" by možno už stačilo, hoci by ich boli stovky, keby som chcel vymenovať všetkých výnimočných jedincov, ktorí sú pre identitu Slovákov (ak by ju niekto chcel skutočne a naozaj postihnúť) prameňom argumentu závažnejšieho ako hrsť pouličných krikľúňov vďačne sa bijúcich do pŕs pred kamerou slávnej dokumentaristky. Ale nebudem tým unavovať. Len ešte spomeniem aspoň jednu postavu zo storočia celkom nedávneho. Jej svietivosť je zreteľná každému, kto nechce ztémy robiť posmešné fejtóny ale v dokumentárnom filme hľadá vnárode skutočné, reprezentačné osobnosti čo sú pýchou jeho identity. Aurela Stodolu označil jeho žiak Albert Einstein za najväčšieho matematika akého kedy poznal. Auniverzitný svet ho nazval pýchou svetového inžinierstva. Málo sa oňom hovorí apíše. Ale bol.

  • 4. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 909x
  • 5
Vydarený prielom slovenského filmu

Eduard Grečner

Vydarený prielom slovenského filmu

Je to - ak sa nemýlim - piata generácia tvorcov slovenskej kinematografie (štvrtá, okolo generácie Vlada Štrica, bola obetovaná na oltár prevratu), ktorej sa začalo vhranom filme dariť. Estetický prínos a pokrok vtvorbe špičkových diel tejto piatej generácie si uvedomíme oto výraznejšie na pozadí ateliérových kulís a do zúfania plytkých seriálovo napomádovaných aživotu na míle vzdialených "dramaturgií" televíznych adaptácií už predvolenej, povinnej importovanej proveniencie. Tá síce hercov živí, ale nedovoľuje im naplno hrať aukázať hlbiny svojho hereckého majstrovstva, niet tam čo hrať.

  • 31. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 444x
  • 0
Krehká identita uhorských jakobínov

Eduard Grečner

Krehká identita uhorských jakobínov

Dramatická historická epizóda uhorských vzbúrencov zrokov 1794, ktorá skončila popravami je málo známa, ale pre nás Slovákov veľmi významná. Potvrdzuje, že na pokrokových akciách vtedajšej vzdelaneckej vrstvy sa nemalou mierou zúčastňovali aj Slováci ašírili osvetu inšpirovanú myšlienkami Veľkej francúzskej revolúcie, ktorej heslo sloboda, rovnosť, bratstvo je vlastne inšpirujúce podnes. Hrali významnú rolu, pomáhali zažať iskru, ktorá sa potom rozhorela, ale oni sa ohňa revolúcie znej nedožili – boli popravení sťatím. Vhistórii je táto epizóda uvádzaná ako Martinovičovo sprisahanie aostal po ňom nesmierne cenný avýznamný dokument: Katechizmus tajnej spoločnosti reformátorov.

  • 27. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 373x
  • 1
List ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi

Eduard Grečner

List ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi

Spomínal som minule stretnutie filmových tvorcov atechnikov pri príležitosti 60. výročia postavenia filmovej Koliby. Nebolo to stretnutie veselé, ale neboli ani náreky. Konštatoval sa fakt anásledky. Pri privatizácii štátnych filmových ateliérov vr. 1996 naprostá väčšina tvorcov mlčala. Alebo aspoň neprotestovala proti privatizácii, ale iba proti prefíkanému privatizérovi aspol.. Je čas povedať otvorene, prečo.

  • 22. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 015x
  • 5
Krehká identita Jána Baltazára Magina

Eduard Grečner

Krehká identita Jána Baltazára Magina

Asi by bol tento vynikajúci znalec práva aantickej literatúry veľmi prekvapený, keby zvedel, že ho niekto po 152. rokoch od narodenia (10. januára)spomenie, ba pripomenie, že aj jeho dielo je zdigitalizované atak na stáročia zachované. Bol to prenikavo mysliaci vzdelanec, ktorý vyštudoval vo Viedni vslávnom Pázmáneu, stal sa kňazom, veď vtých časoch chudobnému nadanému mládencovi iba cirkevné školy dovolili aumožnili študovať. Bagin napísal viacero diel, na svoju dobu významných "básní" ako sa vtedy volali vznešené oslavné diela, zvyčajne venované tým mecenášom, ktorí ich podporovali.

  • 14. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 737x
  • 4
Krehká identita Michala Bosáka

Eduard Grečner

Krehká identita Michala Bosáka

Už dávnejšie som písal vsúvislosti slegendou Juraja Jánošíka oAdamovi Františkovi Kollárovi, poradcovi Márie Terézie, ktorého vRakúsko-Uhorsku volali "slovenský Sokrates". Zaslúžil by si pomník na bratislavskom nábreží. Raz možno napíšem aj oMatejovi Belovi- Puntíkovi, rodákovi zOčovej, ktorý získal pomenovanie Magnum decus Hungariae (Veľká ozdoba Uhorska). Dnes sa zmienim oMichalovi Bosákovi, Šarišanovi, rodákovi obce Okrúhle vokrese Svidník, ktorého podpis sa vyskytuje na prvých amerických dolároch. Zomrel vUSA pred 76 rokmi ako "jeden zo štrnástich najvýznamnejších Slovákov vamerických dejinách". Vždy vystupoval ako Slovák ajeho podpis sa vyskytuje nielen na bankovkách USA, ale aj naslávnej Pittsburgskej dohode amerických Slovákov, podporujúcej samostatnosť Slovenska.

  • 12. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 706x
  • 2
Výročie filmovej Koliby

Eduard Grečner

Výročie filmovej Koliby

Nikdy som netajil avždy otvorene hovoril svoj zamietavý postoj kneserióznej apodľa mňa aj protiprávnej ale celkom iste protikultúrnej privatizácii filmových ateliérov na Kolibe, ktorá sa odohrala za podivných okolností vroku 1996. Mnoho som otom písal aj krátko aj podrobne, aj včase privatizácie až doteraz. Nedávno sa konalo stretnutie filmových tvorcov apriaznivcov slovenskej kinematografickej kultúry, ktorá ostala privatizáciou bez svojho reprezentatívneho domova. Stretnutie bolo pri príležitosti 6O. výročia vzniku Filmových ateliérov, vybudovaných zverejných zdrojov. Pri tej príležitosi som na tomto stretnutí prečítal azverejnil text petície vo veci spomenutej privatizácie avprospech odstránenia jej negatívnych dôsledkov.

  • 10. jan 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 772x
  • 3
Pieseň. alebo Barabášov prelom do filmovej moderny

Eduard Grečner

Pieseň. alebo Barabášov prelom do filmovej moderny

Keď ma oslovili zMariboru 2012, aby som tam pri okrúhlom stole vystúpil sakousi vysvetľujúcou “myšlienkou” o “zázraku” filmov 60-tych rokov, presnejšie otom, ako je možné, že vobdobí útlaku komunistickej ideológie vznikali vČeskoslovensku také vynikajúce filmy, že sa všade vo svete písalo o “československom filmovom zázraku”, vyjavil sa vmojej pamäti celý balvan spomienok otom “ako sa to dosiahlo”. Predovšetkým však som začal, lepšie povedané pokračoval vuvažovaní otom, či slovo “zázrak” je tu oprávnene použité

  • 3. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 762x
  • 1
Pamiatke Alfreda Wetzlera

Eduard Grečner

Pamiatke Alfreda Wetzlera

Včase, keď sa vkultúrnych priestoroch Slovenskej republiky vsmútočnom tichu čítajú mená tisícok obetí holokaustu, vynorila sa vmojej pamäti jedinečná spomienka. Človek zriedkakedy zažije atakmer si to vtej chvíli ani neuvedomí, že zažíva neopakovateľnú historickú chvíľu, ona dostane svoj slávnostný pátos až behom času. Jednu takú udalosť som už opísal inde, otom ako som štrnásťročný chalan na skalických zvonoch ohlásil koniec druhej svetovej vojny. Toto je druhý príbeh takého nečakaného zážitku.

  • 14. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 912x
  • 8
Prečo je umenie pre človeka potrebné

Eduard Grečner

Prečo je umenie pre človeka potrebné

Pocit osamelosti nemusí mať človek na Zemi len vtedy, keď ovdovie alebo pochová deti. Stačí ak si v duchu premietne miliardy rokov pred svojím narodením a milión miliárd rokov po skončení vlastnej existencie. A to v rotujúcej sústave hviezd, hmlovín, čiernych dier a temnej energie, v tom Vesmíre o ktorom Norbert Wiener, zakladateľ kybernetiky (1948) napísal, že najväčšie možné víťazstvo človeka je v tom, že existuje, že v bytí pokračuje a to všetko “vo Vesmíre, ktorý je k našej existencii úplne ľahostajný”. Tento moment v rotujúcom nekonečne je sám osebe dostatočný dôvod k pocitu osamelosti a tiež k tomu aby sa človek pokúsil vymaniť z tohto nezvratna – aspoň na krátky okamih – a to je okamih tvorby.

  • 22. jún 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 320x
  • 3
Niekoľko viet

Eduard Grečner

Niekoľko viet

Ofilmovom umení, ktoré má vo svojom vývine často sa opakujúci problém so zobrazovaním pravdivej podoby skutočného života ľudí aich naozajstných problémov. 

  • 22. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 669x
  • 1
Beatmeni vlasáči a Nylonový mesiac

Eduard Grečner

Beatmeni vlasáči a Nylonový mesiac

Prečítal som si so záujmom článok o roku 1965, keď násilím strihali dlhovlasých a mám pre to osobné svedectvo. Nakrúcal som v roku 1965 svoj druhý celovečerný film Nylonový mesiac podľa novely Jarky Blažkovej o nechuti mladej generácie prispôsobovať sa konformizmu rodičov.

  • 13. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 841x
  • 18
Je čas na úvahy

Eduard Grečner

Je čas na úvahy

Čo minulo, je nenávratne preč. Minulosť je neodvolateľná, stala sa časťou večnosti ačlovek pred ňou nemá nijaké útočište....Táto myšlienka patrí Gándhímu aje hodná trvalej pozornosti.. Nijako však neznamená, že ominulosti netreba hovoriť, že je to zbytočné. Myslím si, že opak je pravdou. Komunizmus afašizmus sa často porovnávajú pre svoju skrytú podobnosť.

  • 26. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 487x
  • 12
Vojna ako show (paráda) a s potleskom detí

Eduard Grečner

Vojna ako show (paráda) a s potleskom detí

Čo všetko sa u nás nevymyslí, no najmä nedomyslí! A ešte sa to dokonca bráni ako “pocta” určitým historickým dejom!Žasnem. Zabíjanie ako show? Končiace potleskom detí?

  • 17. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 024x
  • 5
Slovenský film videný znútra (19)

Eduard Grečner

Slovenský film videný znútra (19)

Viete si predstaviť, že "normalizácia" - čarovné slovo - niekedy môže znamenať svoj vlastný opak? Áno - aj to sú nie celkom dávne dejiny slovenskej kinematografie. Masáž všeobecnej mienky (vymývanie mozgov) pomocou vytrvalej práce ademagógie médií nie je len dnešný, novodobý úkaz. Úspešne si to unás vyskúšali aj vobdobí po vojenskej okupácii ČSR piatimi armádami vrokoch 1969 - 1989 vtedajší komunistickí "majitelia" štátu.

  • 11. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 371x
  • 1
Tradície a modernosť. Pastierska kultúra. Národné sebavedomie

Eduard Grečner

Tradície a modernosť. Pastierska kultúra. Národné sebavedomie

Všetko to, čo je uvedené v záhlaví - sú veľké, samostatné témy širokého rozsahu. Sotva sa tu podarí viac - ako iba načrtnúť kontúry ich problematiky. Téme sa venoval aj Karol Plicka, veľká a významná osobnosť, ktorého činnosť bola a je pre slovenskú kultúru neoceniteľne veľká. Patril k tým veľkým Čechom, ktorí sa nielen nadchýnali slovenskou ľudovou tvorbou, ale ju najdôvernejšie poznali a prijali za svoju. Adolf Heyduk, Rudolf Pokorný, Alois Kolísek, Božena Němcová, Karel Čapek, Ivan Olbracht a mnohí iní milovali slovenskú kultúru a dali jej veľa impulzov i čerpali z nej. Ale Karol Plicka s ňou splynul, výrazne ju obohatil a venoval jej celý svoj dlhý život.

  • 10. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 536x
  • 4
Skryť Zatvoriť reklamu