Filmové dielo je tvorbou a dielom viacerých osobností. Zvyčajne sa film vníma ako dielo režiséra. No aby vznikol dobrý film, musí režisér okolo seba zhromaždiť perfektných tvorcov, podobne ako dirigent môže vyniknúť, len ak má v orchestri skvelých sólistov.
Kameraman je rovnocenným tvorcom filmu ako režisér, on vytvára optickú podobu príbehu, dodáva mu potrebnú atmosféru obrazu. Pre vyznenie filmu má jeho podanie príbehu nezameniteľnú emotívnu hodnotu. Pracuje so svetlom tak ako maliar pracuje so štetcom.
Už na počiatku svojej kariéry Vincent Rosinec dokázal, že je vo svojom odbore majstrom. Dokázal to dielom Román o base režiséra Vida Horňáka, ktoré je čistým a vyváženým dielom podľa novely Antona P. Čechova. Tu prekrásne vystihol čaro novely v jej čistej presvietenosti, “vnútornom ligote” charakterov, s obdivuhodným výsledkom technického riešenia snímania kamery. Bol to oslobodzujúci rozchod s dovtedajším zaužívaným spôsobom snímania. V inšpirovanom uvoľnení dokázal, najmä prácou vo svetle, zbaviť fotografiu naturalistickej popisnosti a ťarchy, dodal jej nehy, dokázal ju “prevzdušniť” svetlom, “nadýchnuť” až do lyrickej ľahkosti protikonvenčne použitým spôsobom svetla, pričom si zachoval základné znaky svojej predchádzajúcej tvorby, svoj rukopis obohatil teraz o významné poetické tóny.
Práve pre tieto poetizujúce sklony som Vinca Rosinca požiadal o spoluprácu na filme Drak sa vracia, ktorý bol koncipovaný ako balada.. Tu sa kameraman Rosinec plne uplatnil vyslovene ako básnik filmového obrazu, ktorý výrazne prispel k jeho poetike. Baladičnosť zámeru diela svojou kamerou mnohonásobne zvýraznil..
Nielen v tomto filme však ako kameraman preukázal vzácnu vlastnosť tvorivého spoluautora filmového diela. V brilantnej podobe toto svoje nadanie prejavil v skvelom filme Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Treba povedať, že ide o výnimočnú vlastnosť v oblasti filmovej kamery, a že sa Vincent Rosinec ako citlivý a vnímavý tvorca nikdy nerozišiel so zámermi réžie, nevybočil do svojvoľných ”kameramanských parád”, kde by mohol demonštrovať svoju technickú virtuozitu. Naopak, zakaždým pomáhal významne dosiahnuť jednoliaty básnický účinok každého diela, na ktorom sa tvorivo podieľal.
Pre túto jeho vlastnosť, spojenú s premyslenou kompozíciou a inšpirovaným precítením scenáristickej predlohy a pozorným vnímaním celkovej režijnej kompozície, stal sa Vincent Rosinec v slovenskom filme vyhľadávaným partnerom a nakrútil počas svojho aktívneho pôsobenia viac ako dve desiatky celovečerných hraných filmov, mnoho televíznych a dokumentárnych filmov, kde sa uplatnil aj ako režisér.
Získal mnoho významných ocenení za jednotlivé filmy i za celoživotné dielo. Je kľúčovou osobnosťou slovenskej kameramanskej školy, ktorú významne obohatil svojím nenapodobiteľne osobným prínosom. Cena Igric i cena Slnko v sieti sú dôkazom ako vysoko si spoločnosť cení jeho tvorbu.
Je pre mňa cťou, že môžem, pri tejto slávnostnej príležitosti povedať týchto niekoľko hodnotiacich viet. S Vincentom Rosincom ma spájajú nielen roky spoločnej tvorby, za ktoré som mu vďačný, ale aj dlhoročné osobné priateľstvo. Teším sa z toho, že som dostal príležitosť toto verejne povedať pri takejto mimoriadne významnej udalosti.
24. jún 2008
