ODKLÍNANIE DÉMONOV
(Spomienka na koncert Doda Šošoku)
Papradie zvukov, ktoré rozčesol blesk.
Inšpirovaný zlomeninami tónov
vrhá sa do priepasti
ako láva lámaná v kostiach.
To chvíľu klokotá prázdno
nežným džavotom dreva
pokojne ako granát pred výbuchom.
Glazúra hrmavice steká vášnivým prúdom
očarená
nerovnosťou terénu ktorým cvála ako zdivený kôň
do popuku zlostná
a zrazu nečakane nežná ako pohladenie
Vtom zasyčia hady činelov
stovkami hadích jazykov rozochvievajú vzduch
a zrazu dopadne ticho
miznúce v priepasti hrkotajúcich skál
Búrka tympánov sa valí lievikmi tajfúnov
v zadúšajúcom tiesnivom hlahole
koží bubnov
na ktorých naskakujú zimomriavky
a závraty pocitov iskria
ako z prskaviek pochodní odskakujúci plameň
Napokon
náhla povodeň zavalí korene prastarých stromov,
zaplače vietor v savane plnej kvíliacich stebiel
a
všetko sa zrúti nečakane
do náručia pokoja.
To vydychujú démoni svoju jedovatú lásku
a objímajú sa chobotnice chápadlami pekiel.
Vytrvalo
a ticho spievajú kovové metličky
na drsnej koži bubnov
opojnú pieseň
v húštine ukrytých
usmievavých
démonov ktorí tu
tancujú svoje jestvovanie.
V Poprade 15.6.2008
