Preto nám tu v Nemecku snežilo o sto-dvesto - aby deti mohli mať prázdniny - niektoré školy zrušili vyučovanie a na Bayern 3 (rádio) to bolo každých päť minút, aby taká podstatná vec nikomu neunikla... Niektoré zasa oneskorili vyučovanie o 90 minút napr. preto, že kdesi na dialnici alebo hlavnej ceste bolo niekde uväznených množstvo áut, ktoré nemali kam ísť, pretože LKW mali zasa svoj deň a šmýkalo sa to viac než by sa patrilo (ono na letných gumách to ani inak nejde...). A tak im podávali horúce drinky, aby to prežili - no, až tak zasa nemrzlo, ale čo keby náhodou?
Nová vrstva snehu (50 - 60 cm) nenechala nikoho na pochybách, že na cestu sa treba vydať len keď sa musí – a do práce sa žiaľ/našťastie (nehodiace sa prečiarknite) musí, preto som v práci ako jedna z prvých, a užívam si fakt, že keby som mala nepremokavé papučky, tak sem prídem aj v nich, veď tých 100 metrov je predsa len dosť blízko...
Stromy tiež už poľavili zo svojej sily, držať sa museli predsa najmä cez Vianoce (aby ich nevytli), takže pod tiahou čerstvého mokrého snehu sa im lámu vetvy a ohrozujú všetko naokolo.
Chodec v ohrození - pešiaci brodiaci sa snehom si tiež musia dávať pozor, a to z dôvodu Dachlawinen - lavíny zo striech, preto treba byt opatrný a voliť kompromis medzi pekne odpratanými chodníkmi a rizikom, že im čosi biele z neba k nohám (v tom lepšom prípade) spadne...
A tak tu má každý niečo svoje, aby nikomu nebolo ľúto.
