Chýba mi svet detských hier a chvíľ, keď školský rok trvá nekonečne dlho a prázdniny tiež... chcem považovať náš strom Lipu Lásky za posvätný... chcem sa kúpať v jazere, ktoré patrilo len nám, pohádať sa s kamarátmi a o pár minút sa zasa udobriť...
Chcem mať bujnú fantáziu pri čítaní kníh, prežívať všetko s mojimi detskými hrdinami, živo si predstavovať ako sa Anna zo Zeleného domu naštvala na Gilberta a rozbila mu tabuľku o hlavu... alebo ako sa otvára padací most a ja som práve na ňom...
Chcem byť zvedavá a pýtať sa na všetko, privádzať dospelých k novým myšlienkam a na každú odpoveď reagovať otázkou: "A prečo je to tak?"
Chcem dôverovať dospelým bez predsudkov a limitov stanovených skúsenosťami a všeobecnými pravdami... chcem veriť, že dokážem všetko do čoho sa pustím a ani na sekundu nezapochybovať, že to zvládnem... chcem veriť ze svet je spravodlivý...
Chcem znova vidieť svet detskými očami... aspoň na chvíľočku...
