Ktosi tu niekedy pri zrode, resp. v prvých týždňoch fungovania blogu spustil diskusiu na tému: gramatika na blogu. Možno som mala to šťastie, že mám na gramatiku bunky, neviem, no keď vidím chyby typu "z niekým", "s toho" alebo "oni sú hlúpy", tak mi to dosť vadí a všimnem si to okamžite. Ak však vychádzam z toho, že blog je denník na internete a neprechádza takou úpravou ako články v novinách, tak chybičky prehliadam.
Niekto mi však jedného pekného dňa priniesol materiály, ktoré majú byť prípravou na ECDL. Potešila som sa, že mám konečne šancu sa otestovať, zistiť, koľko z toho viem, čo zvládnem. Celý súbor má 6 samostatných zväzkov, každý zameraný na jeden modul. Pustila som sa teda do čítania.
Po prvých dvoch stranách ma eufória začala opúšťať – narazila som na prvú chybu. Hmm, dobre, “chybička se vloudí”. Tretia-štvrtá strana, ďalšia chyba. A za ňou ďalšia, ďalšia a …ďalšia. Nešlo však o preklepové chyby, veď i a y sú od seba na klávesnici vzdialené, na tej slovenskej obzvlášť. Opakovanie slov typu “bez bez problémov” mi napovedá, že človek, ktorý to napísal, si buď nedal najmenšiu námahu znova si to po sebe prečítať, alebo (a proti tomu by som sa ako autor ohradila) pri zadávaní do tlače to niekto riadne zmrvil.
Paradoxom je, že keby použili to, o čom píšu (jedným zo zväzkov je aj textový procesor Word) a spustili si kontrolu pravopisu, okamžite by ich upozornila na tieto hlúpe chyby, ktoré pramenia ako z nevedomosti (ypsilonky), tak z nedbalosti. Dostala som sa asi po 15. stranu, no to už publikácia u mňa stratila kredit – a to som nehodnotila obsah, no ani tým ma tieto ECDL materiály neoslnili a ak je obsah taký ako gramatika, bola by to strata času… Množstvo obrázkov, hoci aj dvojjazyčných, zlý dojem nevyváži.
Skočila som ešte na záver modulu Internet Explorer, kde je časť Iné spôsoby komunikácie. Zbadala som ICQ a zaujímalo ma, čo tu o tom píšu a či sú stále verní svojej gramatickej kvalite. A boli. Veď napríklad o vytvorení nového užívateľa písali na jedenástich riadkoch. Škoda, že v rámci nich sa im podarilo aj 5 chýb.
Argument, že rukopis neprešiel jazykovou ani redakčnou úpravou u mňa neobstojí, najmä ak ide o také vydavateľstvo akým je Súvaha, veď aspoň polovica chýb by sa dala s troškou námahy eliminovať. Obrátila som sa teda na vydavateľstvo. A opäť nesklamali: predpokladala som, že môj e-mail budú ignorovať a neodpovedia mi. Mala som pravdu.
