Po výhre s Cyprom 6:1 naši chlapci verili vo svoje sily, zápas nám vlial sebavedomie a povzbudenie do súboja s Českom. Niektorí odborníci dokonca pasovali Slovákov za miernych favoritov tohto súboja, keďže české trápenie v domácom súboji s Walesom v Tepliciach (2:1) bolo priveľkým prekvapením a naša nádielka Cypru vzbudzovala rešpekt.
Prišiel však zápas a našich sme na ihrisku takmer nespoznávali. Ja osobne som so základnou zostavou, ktorú naordinoval tréner Dušan Galis, bol mimoriadne spokojný, tak som si ju predstavoval a myslím, že v danej sitácií to bola najlepšia varianta. Naši nastúpili v zložení: Čontofalský - Krajčík, Škrteľ, Ďurica, Čech - Valachovič, Hlinka - Karhan, Mintál, Švento - Šebo. Tu sú moje postrehy k hre našich.
OBRANCOVIA - Krajčík, Škrteľ, Ďurica, Čech
Obrana v tomto zápase bola pre mňa osobne jednoznačne najväčším sklamaním. Neskoro dostupovali k hráčom, nechávali kopu priestoru na rozohrávku a prihrávky, ktoré smerovali na českých útočníkov, a tie našim robili obrovské problémy. Prvý gól ide na vrub najmä Ďuricu a Mareka Čecha, keď nechali v päťke úplne nepokrytého Sionka, ktorí už nemal problém zakončiť. Hlavička to nakoniec ani nebola taká prudká a myslím že Kamil Čontofalský ju mohol chytiť. Ostal však stáť na čiare a taká lopta sa už len ťažko dá chytiť. Druhý gól taktiež padol po zlom obsadení hráčov, keď v šestnástke boli vlastne len dvaja Česi (Koller a Sionko) a aj napriek tomu dali gól. No najviac ma vedeli rozčúliť Krajčíkove outy. Hádzal ich veľmi ležerne, loptu nemal poriadne ani za hlavou. Už som len čakal kedy mu to rozhodca odpíska. Po odchode Mareka Čecha sa výpady smerom dopredu sústreďovali len cez Krajčíka, no ten len nakopával lopty na vysokých obrancov súpera a Šebo sa nemal šancu presadiť. Po odchode Čecha, ktorý vystriedal Németha, sme hrali prakticky na troch obrancov a bolo už len otázkou času kedy dostaneme ďalši gól. Bol to však Galisov risk, nakoniec nemal ani inú šancu, veď bolo 0:2 a trebalo s výsledkom niečo spraviť. Škoda len, že nám nevyšiel.
DEFENZíVNY STREDOPOLIARI - Valachovič, Hlinka
Pre mňa ďalšie veľké sklamanie. Galis nasadil oboch, na to aby vystužili obranu a prerušovali zárodky akcií súpera a vystavili tak z hry Rosického, ktorý by nemohol zakladať nebezpečné protiútoky. Realita však bola úplne iná. Neskoré dostupovanie malo za následok, že Rosický a Sionko mali kopu priestoru nato, aby Kollera vpredu zásobovali dostatkom lôpt. A najväčší paradox je najmä to, že prvý gól predchádzal práve strate lopty Hlinku, ktorí nevedel čo s ňou, Sionko mu ju vypichol, nastrelil brvno a z následneho centra skóroval. Valachovič sa síce snažil, ale smerom dopredu, rovnako ako Hlinka, v čase keď trebalo útočiť a pokúsiť sa o vyrovnanie, nevymysleli nič.
ZÁLOŽNíCI - Karhan, Mintál, Švento (po prestávke Hodúr)
V ofenzíve to bolo tažké - preťažké. Perfektná obrana súpera, ktorá prakticky bránila s desiatimi hráčmi, keď vlastne len Koller ostával na hrote, sa prekonávala ozaj veľmi zložito. Mintál hral ako keby v kŕči, nevedel vymyslieť nejakú šikovnú prihrávku, ktorú by zúžitkovali v útoku. Často sme robili chyby, že sme nakopávali lopty a nehrali sme viac kombinačnejšie po zemi. Pochváliť možno jedine Šventa, ktorý pendloval dopredu aj dozadu, ale často býval v ofenzíve len sám a nemohol tak prihrať obsadeným spoluhráčom. Risk s Hodúrom, ktorý v polčase vystriedal Valachoviča nevyšiel. Hodúra som poriadne ani nezaregistroval. V zápase sa úplne vytratil. Karhan takiež nebol takou oporou, ako by sa od neho čakalo, ikeď bojovnosť mu uprieť nemožno.
ÚTOČNíCI - Šebo (neskôr Németh a Hološko)
V prvom polčase vysoké lopty smerované na Šeba boli neúčinné. Filip potreboval loptu do nohy, ktorá neprichádzala a navyše perfektné zdvojovanie obrancov nedali Filipovi žiadnu šancu. Po prestávke prišiel Filip Hološko, ktorý mal pár svetlých momentov, vedel obranu vyzvŕtať, ale v koncovke už nebol tak úspešný. Podobne Szilárd Németh, ktorý nastúpil už v 20. minúte. Szili je hráč momentov a vedel si nájsť dobré miesta na zakončenie, no aj on sa v zápase riadne vytrápil. V druhom polčase Česi už len kontrolovali hru a hrali, čo potrebovali. Stiahli sa a naši dostali priestor na väčšie útočnie. Škoda, že sme gól nedali určite by to bol priateľnejší výsledok.
Na záver sa dá len povedať a "poďakovať" Čechom, že nám otvorili oči a ukázali nám v plnej kráse naše nedostatky. Veľký tréner Karol Bruckner mal našu hru dokonale zmapovanú a presne našiel cestu, ako nás poraziť.
Nuž neostáva nám nič iné len tento zápas pustiť z hlavy, rozobrať chyby, ktoré sa stali a začať sa im vyvarovať. Doma sme prehrali a preto nám povinnosť velí vo waleskom Cardiffe niečo uhrať a priniesť domov aspoň bodík. Verme preto, že takéto nešťastné zápasy, ako tento s Českou republikou, sa už opakovať nebudú, a že táto kvalifikácia nám v budúcnosti prinesie už iba radosť.
