Estónska daň znamená, že zisk firmy bude zdanený 0 %, ak ho firma reinvestuje. Ak firma vytvorí zisk 200 000 eur, dnes by zaplatila 42 000 eur na daniach. My navrhujeme, aby firma platila daň len vtedy, keď si zisk vyplatí. Čiže ak chce firma celú zarobenú sumu 200 000 eur investovať do svojho rozvoja, nových technológií, rozšírenia prevádzky a vytvorenia nových pracovných miest, môže tak urobiť. Daň bude platiť až z tej sumy, ktorú si vyplatí ako zisk. Estónsku daň zaviedli v krajine jej pôvodu v roku 2000. Neskôr sa inšpirovalo Lotyšsko, Poľsko či Gruzínsko. Nebolo to náhodou. Estónska daň totiž zásadne podporuje rast a stabilitu firiem, ako aj rast ekonomiky.
Čo prináša Estónska daň? Estónska daň motivuje podniky k rastu, investíciám, inováciám a posilňovaniu svojej pozície bez zásahu štátu. Ak peniaze ostanú vo firme a reinvestujú sa, daň je 0 %. Ak sú vyplatené ako zisk, daň bude 19 % – čiže rovná daň, ktorú poznáme z čias Dzurindu a Mikloša. Skúsenosti ukazujú, že Estónska daň prináša vyššie investície, silnejšie firmy a stabilnejší ekonomický rast.
Estónska daň tiež predstavuje odklon od klasickej formy „štátnych dotácií.“ V štátnych dotáciách rozhoduje o podpore firiem štát. Model Estónskej dane necháva rozhodovanie na podnikateľoch. Ten, kto chce investovať a rásť, má šancu tak urobiť, bez toho aby čakal na štátne dotácie, či ťahal za nitky cez politické kontakty.
Kde je problém dnes? Súčasný daňový systém motivuje firmy k spotrebe (míňaniu), nie k investíciám. Dnes si spotrebu môže firma v plnej miere odpísať a daň neplatí. Ale pri odpise investície je náš systém komplikovaný a investíciu núti odpisovať postupne v čase. Výsledkom je, že firmy nie sú motivované investovať do rozvoja. Spotreba sa dnes vo firmách odpisuje takmer na 100%, ale investície sa odpisujú reálne asi na 55%. Ak má štát 0 % daň na zisk idúci do spotreby, prečo nezaviesť 0 % daň na zisk idúci do investícií?
Je Estónska daň v súlade s rovnou daňou 19 %? Áno. SaS navrhuje rovnú daň 19 % a zároveň estónske zdanenie firiem. Rovná daň 19 % znamená, že jednu daň z príjmu platia všetky fyzické aj právnické osoby. Estónska daň iba hovorí, kedy tú daň zaplatíte. Chcete tento rok minúť celý zisk firmy na investície a rozšírenie podniku? Nech sa páči. Daň budete platiť v ten rok, keď už sa rozširovať nebudete, ale keď si zisk vyplatíte. A vzhľadom na to, že vaša firma sa rozrástla, aj vyplatený zisk a zaplatená daň budú zrejme väčšie.
Neprestanú firmy platiť dane? Zmyslom každej firmy je generovať zisk a vyplácať ho. Nadnárodné firmy spravidla vyplácajú zisk každý jeden rok „ako švajčiarske hodinky.“ No práve domácim firmám Estónska daň umožní rok alebo dva venovať svojmu rozvoju a rozšíreniu a následne generovať väčší zisk a platiť z neho dane.
Nedajú sa investície podporiť inak? Sú rôzne možnosti: zvýšenie hranice kapitálových výdavkov by oslobodilo malé investície od dane. Tiež by bolo možné znížiť odpisové triedy na 4 s najvyššou dobou odpisovania 20 rokov. Zvážiť flexibilné odpisovanie majetku, flexibilný odpočet daňovej straty, ad hoc podpora formou daňových prázdnin, stimulov...
Ale dnes stojíme pred rozhodnutím: Budeme ekonomiku opravovať čiastočne? Lepiť ju kúsok po kúsku ako výtlky na ceste? Alebo sa na ekonomiku pozrieme komplexne a po 20 rokoch prinesieme zásadnú zmenu? Eleganciou Estónskej dane je to, že je jednoduchá a transparentná. Je to jasný, prehľadný systém, ktorý znižuje byrokraciu. Nie nadarmo funguje v Estónsku už vyše 26 rokov.
Čo to bude stáť? Estónska daň predstavuje dočasný fiškálny dopad na 2-3 roky, ktorý ale následne prináša rast. Nie je to trvalý výdavok s trvalým dopadom, ako keď vláda každý rok minie 1 miliardu na dlh na 13. dôchodky. Maximálny dočasný dopad je vypočítaný na úroveň 2 až 2,5 miliardy. Ale po zohľadnení vyššieho príjmu z DPH vďaka investíciám (300 mil) a pri znížení ďalších opatrení ako stimuly, superodpočty či daňové úľavy (350 mil) sa dostávame na hornú hranicu 1,35 až 1,85 miliardy. V Estónsku bol po zavedení dane rovnako evidovaný fiškálny dopad. Následne ale Estónska daň prispela k 2-5 % rastu HDP, čo by v našich číslach predstavovalo 3 miliardy až 7,7 miliardy eur.
Čo konsolidácia? Konsolidácia tejto vlády zlyhala. Povedzme to otvorene, bez politikárčenia a výsmechu. Konsolidáciu založila vláda na zvyšovaní daní ad infinitum. Navyše nekonsolidujú tak, že by obmedzili výdavky štátu. Iný prístup ku konsolidácii je podpora ekonomického rastu. Vyššie investície sa premietnu do zisku, produktivity práce a následne aj miezd. Vyššie investície ako aj vyššie mzdy zvyšujú spotrebu a tým aj výber nepriamych daní. Rast ekonomiky tak zlepšuje stav verejných financií. Zároveň musí ísť ruka v ruke so skutočným šetrením na strane štátu. To znamená žiadne Slayády, Eštokove počítače, tendre šité na mieru a žiadny prebujnelý štát.
Čo ukazujú skúsenosti z Estónska? Ako som už uviedol, túto daň zaviedli Estónci v roku 2000. Vo výsledku viedla k zmene správania firiem. Firmy sa menej zadlžovali, viac sa spoliehali na vlastné zdroje, čo zvýšilo ich stabilitu a odolnosť voči ekonomickým šokom. Makroekonomické odhady naznačujú, že reforma mala pozitívny vplyv aj na celú ekonomiku. Odhaduje sa úrovňový efekt na HDP v rozsahu približne 2 až 5 %, pričom kapitálová akumulácia vzrástla približne o 6 až 11 %. Spotreba zároveň rástla miernejšie, ale stále pozitívne.[1]
Tieto zistenia treba chápať komplexne. Jedna jediná reforma nevysvetľuje celý ekonomický vývoj krajiny. Napriek tomu tieto zistenia poskytujú silný argument, že zmena spôsobu zdaňovania zisku môže priniesť významné pozitívne efekty na podnikateľské prostredie, investície a hospodársky rast.
Na Slovensku by Estónska daň znamenala posilnenie investičnej aktivity. Firmy by mali viac vlastného kapitálu na rozvoj, čo by sa prejavilo v modernizácii výroby, digitalizácii a vyššej pridanej hodnote. Takto by sa zlepšili podmienky pre malé a stredné podniky, ktoré sú najviac obmedzené nedostatkom kapitálu. Estónsky model im umožňuje rásť bez zadlžovania a bez toho, aby boli trestané za reinvestovanie zisku. V širšom kontexte by reforma zvýšila atraktivitu Slovenska pre investície a podporila prechod ekonomiky od modelu založeného na montáži k modelu založenému na znalostiach a inováciách.
Estónska daň nie je univerzálnym riešením všetkých ekonomických problémov Slovenska. Je ale dôležitým krokom, ktorý odstraňuje jeden z veľkých problémov – zdaňovanie investícií predtým, než sa stihnú prejaviť v ekonomike. Na to, aby Slovensko naplno využilo potenciál tejto reformy, bude potrebné pokračovať aj v ďalších oblastiach. Okrem zodpovedného hospodárenia ide najmä o zlepšenie kvality vzdelávania, podporu výskumu a vývoja, rozvoj digitálnej ekonomiky, ako aj o zlepšenie infraštruktúry a fungovania trhu práce. Estónska daň spolu s rovnou daňou 19 % môže vytvoriť priestor a zdroje na to, aby sa tieto zmeny dali realizovať.
Na záver: Koleso vymysleli Sumeri asi štyritisíc rokov pred Kristom. Estónsku daň zas vymysleli Estónci v roku 2000. Netreba nič vymýšľať nanovo. Inšpirujme sa tam, kde to robia dobre.
________________________________
[1] Masso, J., Meriküll, J., Vahter, P. Effects of Estonia’s Corporate Income Tax Reform / Gross profit taxation versus distributed profit taxation and firm performance.
