-Ako sa stupňuje slovo chudobný?
-Chudobný, chudobnejší, totálna chudoba, žobrák, učiteľ.
-Predstav si, môj riaditeľ už rok nekompromisne kritizuje nášho ministra školstva a ten mu na to nepovedal ešte ani slovo.
-To je taký sebakritický?
-Nie, on o tom ešte nevie.
-Prečo sa učiteľky nemôžu hrať na schovávačku?
-Lebo by ich nikto nehľadal.
-Na začiatku školského roka, príde otec so svojim synom prvý krát do školy a hovorí učiteľke.
-„Budete učiť môjho syna. Ak s ním nebudete spokojná, dám vás preložiť na inú školu.“
-Traja mladí učitelia sa rozprávajú o tom, čo spravia s vianočnými odmenami.
-Prvý hovorí: „Pracujem v škole v Nemecku a z vianočných odmien si kúpim auto a za zvyšok pôjdem s priateľkou na dovolenku.“
-Druhý hovorí: „Pracujem v školstve vo Švajčiarsku a za vianočné odmeny si dám spraviť bazén a za zvyšok pôjdeme na cestu okolo sveta.“
-Tretí hovorí: „Pracujem na Slovensku a za vianočné odmeny si kúpim sveter.“
-Ostatní sa prekvapivo pýtajú: „A čo so zvyškom?“
-Tretí odpovedá: „No zvyšok mi doplatia rodičia.“
A teraz ešte jeden „kameňák“ ako bonus:
-Prečo sa na tých vtipoch nesmeješ?
-Lebo som učiteľ...
Tieto pre niekoho vtipy, znamenajú pre učiteľov tvrdú realitu, v ktorej dennodenne žijú, pracujú, zápasia o prežitie. Dokedy ešte?! Kto sa bude smiať naposledy?
PS:Už čoskoro zverejním kompletný materiál z mojich ciest po školách a aj možné úpravy a návrhy z praxe.
