Mladí učni sa naučili piecť, získali zručnosť, skúsenosť a navyše sa ich produkty predávali zákazníkom, čím získali peniaze na ďalší materiál, ktorý používali vo výučbe. To už ale nebude možné. Asi každý zástupca pre odborný výcvik si teraz dobre rozmyslí, ako bude fungovať. Možno bude jedna študentka iba miesiť cesto, druhá iba plniť krémom...veď oni sa nepotrebujú učiť a skúšať, stačí vidieť!
Akoby to už i tak nemali odborné školy ťažké. Pani Zmajkovičová bola zrejme príliš sústredená na to, ako „ozdraviť“ školské bufety, a tak nemala možnosť vidieť, na čom sa budúci cukrári či kuchári učia svojmu remeslu. Aby naši politici získali lepší prehľad, spravil som zopár fotiek, ktoré pripájam. Po ich vzhliadnutí sa môžete spýtať, či by nebolo dobré najprv riešiť pomôcky v triedach ako sladkosti v bufetoch. Ak chceme niečo robiť so stravou, najskôr by si mladá generácia mala vytvoriť vzťah k jedlu. Len neviem, či si ho učni vôbec vytvoria, keď musia variť a piecť na takýchto starých prístrojoch.
Ak chceli zákonodarcovia dosiahnuť, aby deti v školách a školských zariadenia dostávali zdraviu prospešné potraviny, asi by mala zmeniť aj vyhlášku o receptúrach vydaných Ministerstvom školstva, ktoré sú pre prípravu jedál pre deti v školách a školských zariadeniach záväzné. To by malo efekt. Takto sa budú študenti i učitelia, ktorí tiež využívali bufet, stretávať pred vyučovaním v obchode. Možno to, ale bude na niečo dobré. Pri sladkostiach si vytvoria sprisahanecký vzťah a pevné puto. Čo nakoniec mohlo byť cieľom tohto zákona. V celej tejto tragikomédii sa často zabúda na ľudí, ktorí v školských bufetoch pracovali. Na minerálke nikto nezarobí na nájom, ani na mzdu. Podľa prvého odhadu by o zamestnanie mohlo prísť viac ako 2 000 ľudí!
A iba na záver a trpké pousmiatie, pripájam aj zopár fotiek, aby ste videli, ako sa učia budúci strojári či kaderníci. Aj keď to z úst politikov nepočuť, myslime na to, že vo vzdelaní je budúcnosť našej krajiny.
