Napríklad kuchárov učia, ako sa robí prepečený, medium alebo krvavý hovädzí steak na kuracom mäse. Škola totiž nemá na to, aby hovädzie nakúpila a ak áno, tak ide zväčša o reštauráciu popri škole. Varia tam už vyučení kuchári, ktorí mladých študentov nepustia k remeslu a tak učni počujú iba „pozeraj sa a uč sa“. Neviem ako vy, ale ja som veľakrát videl v televízii ako sa robí steak, ale bohužiaľ nenaučil som sa ho robiť tak, aby ma niekto potom aj zamestnal. Nie som gurmán, ale viete si predstaviť kurací krvavý steak? Človek sa nemusí učiť za kuchára, aby vedel, že tu niečo nie je dobre.
V materiáloch, podľa ktorých zase učia majstri nádejných kaderníkov, je ešte stále aktuálna technológia robenia melíru „cez čapicu“. Každá žena s trochu dlhšími vlasmi, ktorá niekedy v minulosti okúsila, aké to je, nechať si robiť melír týmto spôsobom, vám povie, že ide o dosť nepríjemnú a bolestivú záležitosť. Pre tých, ktorí nemajú predstavu, iba stručne opíšem. Gumená čiapka (pripomína čiapku na plávanie) sa natiahne na hlavu čo najtesnejšie. V čiapke sú malé otvory, cez ktoré háčikom kaderník vyťahuje pramene vlasov (to je tá bolestivá časť) a na ne potom nanáša zosvetľovač. Táto metóda bola obľúbená tak pred dvadsiatimi rokmi, dnes už žena vďaka novým technikám trpieť nemusí, lenže tie sa skrátka na školách neučia.
Podobne sú na tom aj ďalšie odbory. Takmer všade počuť moju obľúbenú vetu – „pozeraj sa a uč sa“.
Môžeme hľadať chybu na strane žiakov i učiteľov, ale v podstate je to začarovaný kruh. Školy a učitelia sa sťažujú, že nie je dostatok peňazí pre školy, ich podporu a vzdelávanie samotných učiteľov. Ministerstvo školstva vyplakáva, že školy sú málo aktívne a kontinuálne vzdelávanie pre učiteľov (vďaka ktorému by si učitelia mali rozširovať svoje profesijné vedomosti) nie je využívané tak, ako očakávali. Ako to už býva všetci majú svoju pravdu, ale pokiaľ hovoríme práve o kontinuálnom vzdelávaní, tu sa treba odborných škôl zastať. Sám som sa kedysi čudoval, prečo si majster v odbore kaderník, rozširuje svoje vzdelanie o školenie etickej či náboženskej výchovy alebo lyžiarsky výcvik. Jednoducho preto, že toho na výber veľa nemá. Len pre zaujímavosť som spočítal koľko odborných školení je určených pre majstrov v jednotlivých odboroch: kuchár – 1, kaderník – 1, strojár – 7, murár – 0, elektrotechnik – 0, technické odbory zamerané na automobilové profesie – 0 (a to považujeme Slovensko za automobilovú veľmoc!). Nechápem, prečo sa toľko hovorí o potrebe podporovať technické vzdelávanie, keď si učitelia nemajú kde aktualizovať svoje vedomosti? Práve tu niekde začína začarovaný kruh. Učitelia a majstri nie sú v kontakte s novými trendmi, nemôžu ich naučiť svojich žiakov a tak sa absolventi ťažko uplatňujú na trhu práce.
A kde sa sťažovať? Na lampárni alebo priamo v Metodicko-pedagogickom centre? Veď práve to má v náplni práce organizovanie a realizáciu vzdelávacích činností pre pedagogických i nepedagogických pracovníkov škôl. Lenže centrum nespolupracuje so žiadnymi profesijnými zväzmi. A to je treba zmeniť. Do vzdelávania sa nemusia zapájať iba veľké firmy, ale i menší zamestnávatelia. Práve oni však nemajú veľký kapitál a tak nie sú zaujímaví pre štát (ministerstvo) ako partneri pre takúto spoluprácu. Dane však musíme platiť všetci.
