Nie je to iba o platoch pedagogických pracovníkov. Hoci vďaka médiám by sa mohlo zdať, že je to hlavný dôvod, prečo vyšli učitelia do ulíc. Títo ľudia majú aj iné priority. Napriek tomu neraz zažívajú „nakladačku“ z rôznych strán. Veď posúďte sami. Aj toto som si vypočul na námestí od pedagógov.
Niektorí učitelia hovorili o tom, ako ich kolegovia neprišli, lebo ich riaditelia odhovárali od štrajku, poprípade im pohrozili. „Cítim sa ako v osemdesiatych rokoch. Nemôžem vyjadriť svoj názor, inak ma potrestajú, alebo vyhodia z práce,“ hovorila moknúca učiteľka.
Vysokoškoláčka na pódiu povedala: „Študujem pedagogickú, aby som mala pre čo žiť a študujem na matfyze, aby som mala z čoho žiť.“
„My neprázdninujeme a vy?“ ozývalo sa z mikrofónu na adresu vlády. Učitelia vysvetľovali, že žiadne prázdniny ostatné tri týždne nemali: „Vybrala som si dovolenku, ľudia to však nevedia“
„Keď ide o vzdelanie našich detí mali by sme všetci vyjadrovať rovnakú podporu. Preto som prekvapená, ako málo ľudí prejavilo podporu profilovkami na FB. S tragédiami v zahraničí vieme byť viac solidárni.“
„Čo ja urobím ešte pre štát? Pôjdem piateho marca voliť,“ povedal jeden z učiteľov.
„Všetci si myslia že práca učiteľa končí o 14.00 hodine. Kto opravuje po škole písomky a testy? Kto doučuje zadarmo?“ spýtali sa z pódia a celý dav zdvihol obidve ruky.
Dôležitosť vzdelania výstižne zachytil jeden transparent „Ak vieš toto prečítať, poďakuj učiteľovi.“
Pre mňa najmilší bol komentár jednej učiteľky „Aj ten hore plače nad stavom nášho školstva.“
Štrajk učiteľov skutočne naberá na obrátkach a niekedy sa voči nemu ozývajú kritické hlasy. Zabúdame, že investícia do školstva nie je len investícia do učiteľov, ale hlavne do mladých ľudí a do ich vzdelania. Rozvoj krajiny spočíva práve v kvalitnom vzdelaní obyvateľov a to sa nezaobíde bez financií, dobre zaplatených učiteľov a zodpovedných rodičov.
