Najprv SNS dostala rezort školstva. Medzi svojimi 6000 členmi ale nevedela nájsť ministra. Po dlhom pátraní našla na ministerstve pána Plavčana. Ten nevedel, čo ide na ministerstve robiť. A to bolo dobré, lebo ani SNS to nevedela, keďže žiaden plán pre školstvo nemala. Tak prvý rok zabilo ministerstvo tvorením reformy. Zakončilo sa to v auguste, kedy minister na tlačovke zanovite opakoval, že pre eurofondový škandál za 300 miliónov neodstúpi a na druhý deň odstúpil.
Nastúpila ministerka Lubyová a v duchu „stability a kontinuity“ reformu elegantne hodila do skartovača. Potom všetkým oznámila, že za rozhádzaných 300 miliónov by „musela prepustiť celú republiku“ a nie svojho vtedajšieho poradcu Plavčana či ľudí z Výskumnej agentúry, ktorí megaškandál spôsobili.
Oboch ministrov lovila SNS zúfalo všade, len nie vo svojich radoch. „Vláda stability a kontinuity“ nevedela v školstve udržať ministra ani len dva roky a jeho náhradníčka nevedela nadviazať na jeho koncepciu. Vždy, keď niekto vyhlási, že opozícia nie je „pripravená vládnuť,“ si spomeňme na tento slávny kasting do „Slovensko hľadá ministra školstva“ a na to, ako SNS sama netušila, čo ide v školstve robiť.
Popri tom všetkom pán Danko nadšene navrhoval zavádzať ďalšie predmety ako šach, brannú výchovu, ruštinu (ktorá sa síce na školách učí, ale nevadí) a v podstate hocičo, čo vo svoje voľnom čase zažil a nadchlo ho to.
A ministerka z akademického prostredia, aby svojho šéfa nestrápnila, sa tvárila, že každý týždeň vymýšľať nový predmet je triezva a ucelená koncepcia. Podobne ako keď nevedela, čo je konšpirácia alebo keď nechala svojich kolegov z vlády tárať nezmysly o 90-ročnom dedkovi z New Yorku, ktorý nemá nič lepšie na práci, než organizovať protesty v malej stredoeurópskej krajine.
O nejakých rozumných návrhoch ako je zrušenie organizácií ministerstva, racionalizácia siete škôl (základných, stredných aj vysokých), úprava voľby riaditeľov, otvorenie trhu s učebnicami či rozumné prepracovanie učebných osnov, ani netreba hovoriť. Tieto kroky odporúčajú ministerstvu odborníci už dávno, medzi nimi aj Inštitút vzdelávacej politiky. Ministerka si ich dobre odvedenú prácu všimla a tak ich zrušila. Následne oznámila, že IVP vlastne nezrušila, iba vyhodila šéfa, presunula ľudí na iné miesto a potom ich presunie zas do Inštitútu vzdelávacej politiky.
A ak školstvo ako-tak drží, tak len vďaka učiteľom a riaditeľom, ktorí tam pracujú. V aktuálnom stave by si asi nikto z nich absenciu ministra ani len nevšimol. Možno by práve naopak ocenili, keby rezort každú chvíľu nezasahoval chaoticky do ich práce.
Ako teda charakterizovať posledné 2 roky v školstve?
Ničnerobenie. Amatérizmus. Komédia. Na rezort školstva sa dostala strana, ktorá netušila a netuší, čo v školstve chce robiť. A jediným jej výsledkom za dva roky ostávajú stámilióny eur rozdané upratovacím firmám, ktoré budú robiť vedecký výskum.
Toto je školstvo pod vládou kontinuity a stability.
