1. Organizácie
Ministerstvo ich má 17. V susedných štátoch ich toľko nenájdete. Ich počet ale nijak neprispieva ku kvalite školstva, skôr naopak. Pár organizácií má zmysel, zopár je otáznych a zopár iba čerpá eurofondy bez výsledku.
Znížiť ich počet odporúčala Analýza činností ministerstva školstva z roku 2010, ako aj interné analýzy ministerstva. Najnovšie ich neefektívnosť potvrdil aj NKÚ, keď skúmal 4 z nich a zistil u nich neoprávnené výdavky, navyšovanie výdavkov na mzdy a neschopnosť vyčísliť náklady (okrem NÚCEM).
A čo sa udialo? Uhádli ste, nič. Ministerstvo už ani nepredstiera, že by chcelo organizácie zrušiť. Ministerka v júni ohlásila, že zruší Národný ústav celoživotného vzdelávania (pre podozrenia z podvodov pri eurofondovom projekte za 28 miliónov eur), ale potom si to rozmyslela. Takže nič, hoci o nezmyselnosti takého množstva organizácií všetci dobre vedia.
2. Počet škôl
Znížiť počet škôl odporúčali napríklad INESS či ministerský IVP (aj navrhovali riešenia), no neudialo sa nič. Dokonca sa k téme vyjadrilo ministerstvo financií a v návrhu rozpočtu na ďalšie roky jasne kritizuje rezort školstva, za to, že racionalizácia škôl neprebehla. Riešenia odborníkov rezort zanovito ignoruje.
Pri základných, stredných, aj vysokých školách platí, že už dlhšie máme viac stoličiek ako žiakov. Školy tak nerobia výber, ale nábor, bojujú o žiakov a klesá kvalita vzdelávania. Navyše, čím menšia škola, tým menej financií má, využíva menšie priestory a spravidla nedokáže zabezpečiť dostatočné materiálne či personálne podmienky na výučbu.
3. Učebnice
Rok čo rok žiakom chýba 1 milión učebníc. K tomu prirátajme učebnice, ktoré prídu neskoro, učebnice, ktorých príde málo a učebnice, ktoré sú nepoužiteľné a máme nefunkčný systém ako vyšitý. Okrem nízkych investícií do učebníc, je veľkým problémom hromadné centrálne nakupovanie učebníc štátom. Nedokáže sa tak zabezpečiť dostatočný počet ani kvalita učebníc. Riešením je otvorený trh s učebnicami, ktorý za hranicami bežne funguje. Škola si vyberie a nakúpi učebnice sama (štát len dozerá na kvalitu dostupných titulov a súlad s osnovami).
Na to, že na Slovensku potrebujeme otvoriť trh s učebnicami upozornil IVP aj Správa o stave školstva. Ministerka namiesto toho v rádiu vysvetľovala, ako by otvorenie trhu s učebnicami bolo zlé. Čudné je, že jej ten otvorený trh odporúčajú vlastní odborníci. Čudné je, že funguje takmer v celej Európe. A majú ho aj tie štáty, ktoré naše školstvo predbiehajú míľovými krokmi.
Ministerstvo by si malo uvedomiť, že tí ľudia, ktorých poveruje analyzovaním problémov a ich riešením, zrejme vedia, o čom hovoria. Obzvlášť, keď viacerí navrhujú to isté. Tretí rok vedie školstvo jedna strana a tretí rok sa nič nedeje. Hoci odporúčania na zmenu prichádzajú priamo z rezortu či vlády. Ak minister nerobí nič preto, aby rozhýbal nefunkčný rezort a aby skvalitnil školstvo – načo nám taký minister vôbec je?
