Programové vyhlásenie vlády sľúbilo zvýšiť platy učiteľom od januára 2018 o 6 %. Podmienili to však zásadnými vnútornými zmenami v systéme školstva. O tých sa skoro 2 roky iba rozprávalo, ale neudiali sa, takže vyššie platy v januári učitelia neuvidia.
Výhovorky vlády môžu byť dvojaké: „Keďže sme o reforme len rozprávali a nič neurobili, vy nedostanete viac,“ alebo „Pretože ste odmietli dohodnúť sa s nami a vzdať sa práva štrajkovať, za trest vám nezvýšime platy.“ Jedno je alibistický prístup, druhé je reakcia malého dieťaťa.
Celá táto situácia dokazuje, že programové vyhlásenie tejto vlády je len papier. A môžeme ho slobodne ignorovať. Tak ako sa postavilo ministerstvo k Učiacemu sa Slovensku, ktoré navrhlo množstvo zmien a ministerstvo ich bez mihnutia oka zavrhlo, tak sa stavia aj vláda k vlastnému programovému vyhláseniu.
Pre porovnanie: na Slovensku plat učiteľa predstavuje 62 % platu vysokoškolsky vzdelaného človeka. V EÚ je priemer 86 % pre stredné školy. Pre mladého človeka s vysokoškolským titulom sú skrátka atraktívnejšie iné povolania než práca učiteľa, kde nastúpi s platom 690 € v hrubom (asi 544 € v čistom).
K tomu sa pridáva problém s vekom. Priemerný vek našich učiteľov je okolo 45 rokov. Behom 20 rokov odídu do dôchodku a školstvo bude čeliť personálnej katastrofe. Riešenie? Buď skokovo zvýšiť platy alebo znížiť požiadavky na prácu učiteľa, čo by bola ešte väčšia katastrofa. Takmer všetci kvalitní, pracovití a tvoriví ľudia si totiž budú hľadať prácu inde. Kvalitu do školstva nedostaneme a práca učiteľa pripadne tým ostatným. A to sa zákonite odrazí na vzdelaní žiakov.
Kvalitný učiteľ totiž vychová budúce generácie, zodpovedných občanov a aj uvedomelých voličov. A možno aj tam je problém. Vláda totiž chce učiteľa, ktorý neštrajkuje. Chce učiteľa, ktorý neoponuje, poslúcha a nech mu ani len nenapadne ju kontrolovať, ako míňa peniaze v školstve. Čo keby to preniesol na svojich žiakov?
