Po prvé: Predseda strany, ktorá od volieb stratila tretinu voličov, počíta poslanecké mandáty rovnako, ako cenu za termoprádlo a čiapky pre policajtov. A po druhé: Eštok sa ako vždy venuje všetkému okrem svojej práce.
V snahe zlikvidovať malé strany uveril tomu, že voliči sa preskupia rovnako ako vratka do správnej kolónky Excelu, ktorej bude on konečným užívateľom. Je to lákavý model, niečo ako snaha zabrániť v kvalifikačnom turnaji zúčastniť sa súťaže všetkým, ktorí sa môžu zapísať. Malé strany by sa však už zapísať nemohli, pretože poplatok za vstup na turnaj v podobe volebnej kaucie by bol vyšší ako cena lístkov na Formulu 1, alebo iné vysunuté pracovisko Ficovej vlády na zahraničných štadiónoch a pretekárskych dráhach.
Minister vnútra však nemá žiadne právo rozhodovať o tom, či sa nejaká skupina ľudí žijúcich ešte stále v demokratickej krajine rozhodne pre politické ambície a politickú súťaž. Ak si myslí, že sa na to jednoducho vykašľú a nekúpia si Eštokovu politickú diaľničnú známku, ktorá by im umožnila používať politické prostredie, a radšej sa rozhodnú pridať sa k jednej z existujúcich strán, mýli sa. Ľudia si totiž vlastné strany zakladajú právo preto, že tie, ktoré existujú, sa im nepozdávajú, alebo preto, že práve vykonávajú svoje ústavné právo na politickú prácu.
Padajúce percentá Hlasu nezachránia potenciálne bezmajetní zakladatelia nových strán, ktorí sa rozhodnú, že radšej vstúpia k Eštokovi, a navyše sa mu môže stať, že pri súčasnom kurze sa sám ocitne v situácii, kde bude bojovať spolu s Andrejom Dankom o záchranu.
Strana SaS nebude dávať Šutajovi Eštokovi rady, ako zachrániť vlastný prepad, no vždy budem hájiť právo ľudí na politické aktivity a prečo nie aj na zakladanie politických strán. Falošná predstava o národnej jednote priviedla Česko-Slovensko na pokraj priepasti pod vedením Komunistickej strany. Ukázalo sa, že problémom komunistického režimu nebolo množstvo strán, ale práve fakt, že ostala len jedna a pár, ktorých komunisti kontrolovali a ovládali rovnako, ako ovládal Fico Šutaja Eštoka. Ich príbeh je známy. Po Novembri '89 zanikli ako obslužný personál komunistov.
A ak sa minister vnútra nezačne zaoberať bezpečnosťou a stavom policajného zboru, hrozí mu, že jeho strana skončí rovnako ako tie, ktoré prijali v minulosti komunistickú hru na Národný front a skončili rovnako ako samotní komunisti
