Je prekvapivé, ako vždy, keď sú ohrozené reálne rodiny, všetci „ochrancovia rodín a tradičných hodnôt“ odrazu zmĺknu a nie je o nich počuť. Tak ako v prípade Marca násilím odvedeného z triedy ani v prípade zneužívanej Natálie v Galante, nekonala Aliancia za rodinu. Tá radšej riešila celoeurópsku definíciu manželstva (vopred odsúdenú na neúspech). Nekonali ani politici, ktorí tak majú radi tradičné hodnoty, pretože im boli prednejšie horalky v parlamente.
Namiesto nich konali ľudia, čo nebránia abstraktné hodnoty, ale skutočné osoby. Bránia skutočné deti a skutočné zúfalé matky. Namiesto populistických hesiel upozorňujú na krivdy voči rodinám, ktoré sa tu páchajú, zatiaľ čo ostatní vedú sväté vojny za rodinu. A tradiční konzervatívni politici tiež mlčia, možno aj preto, že zneužívanie v reedukačnom centre sa dialo už nejaký čas a nikto nezasiahol.
Jedni nebojujú za skutočné matky a deti, ale za imaginárnu rodinu, druhí tvrdia, že je nedeľa, nebudú sa vyjadrovať. A keď príde referendum “o rodine,“ všetci budú dozaista kráčať v prvom rade a biť sa do hrude, ako ochraňujú rodinu pred nebezpečenstvom, ktoré v skutočnosti neexistuje.
A na pozadí toho všetkého budú číhať reálne nebezpečenstvá. Budú sa diať hrozné veci, napríklad niekto bude znásilňovať maloleté dievčatá, ktorým mal pôvodne pomáhať. Takto to vyzerá, keď sa radšej vkladá energia do populizmu, než do riešenia reálnych problémov. Keď ľudia ponúkajú falošné slová o ochrane rodiny namiesto ochrany skutočných rodín. Takto vyzerá daň za pokrytectvo.
