Prečo rodičia platia za učebnice? Toto sú hlavné dôvody:
1. Učebnice neprišli. Je to taký slovenský folklór. Tento rok školy objednali 2,6 milióna učebníc a prišlo ich o milión menej. Každý rok chýba školám aspoň 1 milión učebníc. A každý rok to platia rodičia. Prečo neprišli? Netlačia sa. Alebo nie je ochota ich nakúpiť. Radšej stíhačky F16.
2. Prišli také učebnice, ktoré škola ani neobjednala, lebo sú zlé. Tiež slovenské špecifikum. Niektoré učebnice prejdú aktualizáciou kvôli zmenám v štátnom vzdelávacom programe. A potom sú poslané školám, bez toho aby sa ministerstvo spýtalo, či ich chcú. Nechcú. A tak skončia končia v skladoch, lebo sú nepoužiteľné. Opäť príklad geniálneho nakladania s verejnými financiami.
3. Škola štátom dodané učebnice neobjednala, lebo sú zlé. Ak je to možné a škola vie, že štátom dodávané knihy nechce, tak ich ani neobjedná. Aspoň sa zbytočne nemíňajú štátne peniaze. Keď už ministerstvo nemyslí na šetrenie verejných financií, aspoň na to myslia učitelia. Lenže zas to zaplatí rodič.
4. Sú to učebnice angličtiny, nemčiny a iných cudzích jazykov. Áno, naše školstvo sa vyznačuje aj tým, že deti majú v škole povinný cudzí jazyk (čo je dobré), ale učebnice im naň štát nedá (čo nie je moc dobré). Zdá sa vám toto logické? Ani mne nie.
Takže si to zhrňme: Máme systém, ktorý vašim deťom nedoručí učebnice, doručí zlé učebnice alebo nepreplatí učebnice na povinné predmety. Ministerstvo sa roky tvári, že je to celé super, hoci pod nosom má štúdie a analýzy (ktoré si dalo samo vypracovať), ktoré mu hovoria presný opak. Nevadí. Na Stromovej si myslia, že poručia „větru, dešti“ a ukážu, ako super funguje systém, ktorý vlastne nefunguje a ktorý je v Európe skamenelinou.
Ako sa to dá vyriešiť? Nechať školy vyberať učebnice. Funguje to v celej Európe okrem 4 krajín. Volá sa to otvorený trh s učebnicami a funguje to asi takto: Škola dostane peniaze a sama si vyberie a objedná učebnice u vydavateľa. Ministerstvo nič neobjednáva a nedodáva. Iba kontroluje obsah učebníc a to, či spĺňajú všetky náležitosti, postupnosť učiva a podobne. Rôznosť učebníc nie je žiadnou prekážkou (aj u nás majú školy odlišné knihy v prípade jazykov).
Otvorený trh s učebnicami má svoj zmysel. Nie je náhodou, že iba 4 krajiny v Európe ho nemajú. A že otvorený trh s učebnicami majú práve tie štáty, ktoré majú školstvo na špičkovej úrovni (Estónsko, Fínsko). Pozrime sa na to takto: Je možné mať jednu učebnicu napr. na škole pre nadané deti a na škole, kde je 80 % detí zo sociálne slabého prostredia? Taká učebnica nevyhovuje ani jedným ani druhým. A kto vie učebnicu lepšie vybrať? Učiteľ, ktorý so svojou triedou trávi každý deň v roku? Alebo úradník, ktorý tých žiakov ani nevidel? A teraz sa spýtajme, komu sa chce na Slovensku tvoriť učebnice? Na čo to bude robiť, keď školy nemajú na výber, keď termíny na štátne zákazky sú šibeničné a keď je vytvorený systém, v ktorom nie je trh a nedá sa konkurovať kvalitou?
Ministerstvo tvrdí, že jeho model (centrálne obstarávanie učebníc, ich meškanie, ich nedodávanie, prípadne dodávanie zbytočných učebníc) je lacnejší. Škoda len, že nefunkčný. A ani argument „lacnosti“ neobstojí. Ministerstvo totiž „zabúda,“ že do ceny učebníc, nie je zarátané skladovanie a doručenie (pár miliónov eur), čo cenu učebníc navyšuje. Avšak, okrem otvorenia trhu s učebnicami štát musí do učebníc investovať viac, aj aby pokryl chýbajúci 1 milión učebníc.
Na otvorenie trhu s učebnicami (a aj navýšenie financií na ne) upozorňujú roky školy, učitelia, vydavatelia, odborníci, samotní ministerskí úradníci tvoriaci analýzy a štúdie. A ministerstvo školstva ich roky ignoruje. Prečo? Jedinou odpoveďou je, že to vyhovuje istým záujmovým skupinám, ktoré na tomto systéme zarábajú.
