Dielo od Pišťánka a Taragela sa im nepáči pre vulgarizmy a nedostatočný kritický postoj k životnému štýlu prezentovanému v knihe.
Ako vášnivého čitateľa ma táto téma rozhodne zaujala. Rozprúdili sa debaty, či je to dielo vhodné pre mládež alebo nie. Môj názor? Myslím si, že je oveľa viac iných médií, ktoré majú negatívny vplyv na mládež, ich morálny vývoj a výchovu. Netreba spomínať internet, sociálne siete, či televíziu a filmy plné násilia, urážok, ponižovania, nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré nie sú potrestané. Ale filozofovať nad médiami a ich vplyvom na mládež by bolo na dlho.
Vrátim sa k povinnej literatúre. Našiel som si zoznam „mimočítankového čítania“ (tak mu v školách hovoria, asi preto, že slovo „povinné“ je odrádzajúce) a prešiel som si ho. Niečo z toho som čítal aj ja za mojich čias, veď je to zlatá klasika (Na západe nič nové), niečo som čítal až po škole a iné diela poznám len z počutia. Žiak má v rámci literatúry nadobudnúť „analytické a interpretačné kompetencie“, ktoré majú žiaka naučiť „hodnotiť dielo z vlastného stanoviska v kontexte doby jeho vzniku a v súčasnom kontexte.“ Hodnotiť ho má však sám, učiteľ ho má k záveru len nasmerovať, nemá mu dávať vopred pripravené hodnotenie diela, alebo mu dielo rovno zakázať.
Dielo Sekerou a nožom odráža práve realitu 90. rokov. Atmosféra vtedajších rokov bola takpovediac „hustá“ a je podľa mňa dôležité, aby mladí pochopili, aká to bola doba, ako ľudia žili, aké boli medziľudské vzťahy a že aj vulgarizmy boli ich súčasťou, ako sú aj dnes, a aj medzi mladými. A povedzme si na rovinu, vulgarizmy nie sú pre mladých nič nové.
Dovolím si odvážne povedať, že dnešná mládež dobre pozná vulgarizmy. Nemali by sme ich samozrejme učiť, že je v poriadku vulgárne sa vyjadrovať, no na druhej strane držať ich v bubline a tváriť sa, že nikdy nepočuli text od Rytmusa, je rovnako nezmyselné. Možno práve keď im ponúkneme dielo, ktoré ich zaujme kontroverzným jazykom, ktoré je nenapudrované, ale surové a drsné, vzbudíme v nich záujem o čítanie.
Chápem ale, že názory na túto tému sa rôznia. Preto by bol vhodný kompromis, ktorý bude prijateľný pre všetkých. Nehovoriť celoplošne o povinnej literatúre, ale namiesto toho vytvoriť širší zoznam odporúčanej literatúry, z ktorej učiteľ, resp. škola vyberie určitý povinný počet diel, ktoré stanoví ako čítanie pre svojich žiakov a ktorých výber prispôsobí ich potrebám a schopnostiam, ako je to Českej republike.
Na záver len podotknem, že cenzúra zo strany Konferencie biskupov nie je úplne na mieste. Ak by mali odstrániť všetko škaredé, čo by mohlo ohroziť vývoj človeka, potom by museli začať u seba a tvrdo cenzurovať Bibliu. Tá je totiž veľmi bohatá na násilie a vraždy.
