Testy TIMSS priniesli veľmi zlý výsledok: v prírodovede aj v matematike sú žiaci v 4. ročníku ZŠ pod priemerom krajín EÚ aj pod priemerom OECD. Naše školstvo ich v podstate od začiatku znevýhodní a dostane pod priemer ostatných krajín, čo je v globalizovanom svete veľká tragédia. Okrem toho TIMSS ukázali aj iné zaujímavé veci, napríklad, že 35 % našich žiakov je v rizikovej skupine v matematike, 26 % v prírodovede. Kde sa stala chyba a čo ich učíme zle?
Než na to odpoviem, začnem s inou otázkou. Čo sa testuje a čo sa na školách učí? Testy TIMSS skúmajú pri matematike a prírodných vedách okrem iného aj 3 hlavné kognitívne oblasti: znalosť poznatku, jeho aplikáciu a uvažovanie pri riešení problému. A hádajte v ktorej máme najvyššie skóre? Náskok je síce malý, ale v roku 2011 naši mali vyššie skóre pri poznatkoch, aplikácia a riešenie zaostávali. Pozrime sa na vyššie ročníky.
V TIMSS sa zapájame len na úrovni 4. ročníka ZŠ, ale PISA alebo Testovanie 9 skúmajú žiakov na vyššej úrovni. Konkrétne PISA sa zameriava na 15-ročných základoškolákov a stredoškolákov a Testovanie 9 na 9. ročník ZŠ. Pre porovnanie uvádzam úlohy z matematiky z Testovania 9 a z PISA.
Testovanie 9 2016
PISA 2012
Obidve úlohy sú z matematiky. Zámerne som vybral dva značne odlišné príklady, aby som názorne ukázal, kde je rozdiel v rôznych typoch testovania. Nie všetky úlohy v Testovaní 9 sú o abstraktných útvaroch, telesách a rovniciach... ale drvivá väčšina áno. A nie všetky úlohy v PISA sú o tuleňoch a o aplikácií poznatkov z matematiky do praxe... ale značná časť áno. A už na prvý pohľad je vidieť základný rozdiel v prístupe.
Týmto ale vonkoncom nechcem kritizovať Testovanie 9. Stačí si totiž otvoriť učebnicu z matematiky pre základné školy a pochopíme, že v tomto smere Testovanie 9 naozaj zodpovedá realite výučby na slovenských školách (ale náročnosťou už nie úplne zodpovedá tejto realite). Hodnotenie výsledkov žiakov tu potrebujeme. Či sa to niekomu páči alebo nie, výsledky našich žiakov totiž upadajú. Ak nechceme ešte viac klesnúť, musíme priebežne školy a žiakov hodnoiť. Nie, aby sme ich trestali. Ale, aby sme im dali konštruktívnu spätnú väzbu a pomoc, ako sa zlepšiť.
No predtým všetkým musíme zmeniť obsah vzdelávania. Nadmerné encyklopedické memorovanie kvánt údajov, na ktorom už dlho stojí naše školstvo, sa opakovane ukazuje ako nesprávny princíp. Toto je jeden z dôvodov, prečo v medzinárodných testovaniach podobných TIMSS, ale hlavne v prípade PISA, sa zhoršujeme. PISA okrem matematiky testuje aj prírodné vedy a čitateľskú gramotnosť. A nemusíte byť génius, aby ste uhádli, v ktorej z troch oblastí máme najslabší výsledok. Samozrejme, v čítaní s porozumením.
Naše vzdelávanie hľadí na poznatky, na rovnice, na zapamätávanie, nie na rozmýšľanie. Čítanie s porozumením robí našim žiakom najväčšie problémy, pretože na škole sa učia v prvom rade memorovať a až potom (česť výnimkám) logicky uvažovať. Súvisí to s tým, ako je dané kurikulum a s tým, čo vyžaduje systém, ale aj s inými faktormi. Kontinuálne vzdelávanie u nás je prakticky neefektívne, rovnako ako vedenie škôl ku kvalite, či snaha dosiahnuť lepšie výsledky. Ministerstvo doposiaľ snahu o skvalitnenie školstva zanedbávalo, sektor sa nechal stagnovať, až priam upadať. Výsledkom je, že už vo 4. ročníku ZŠ našich žiakov predbieha zvyšok sveta.
Ak chceme robiť niečo s tým, aby naši žiaci nepohoreli na medzinárodnej úrovni, prehodnoťme konečne obsah vzdelávania, venujme pozornosť vzdelávaniu učiteľov a veďme školy ku kvalite. Po tom výsledky žiakov hodnoťme. Hodnoteniu žiadna zo škôl nie je naklonená, no pokiaľ nebude nástrojom na ich trestanie, ale nástrojom, ako školy zlepšiť, prinesie pozitívne výsledky. V opačnom prípade si môžeme sadnúť do kresla, zobrať vedro pukancov a sledovať, ako naše školstvo padá čoraz hlbšie a hlbšie. A to si ešte môžeme počkať na výsledky PISA 2015 v decembri, od ktorých si, po pravde, nesľubujem nič dobré.
