Vracala som sa domov z mesta a už z diaľky som videla tlupu chlapcov na bicykloch. Pomaly sa rozchádzali a postupne z nich ostali len dvaja. Z hláv si zložili bezpečnostné prilby a modré horské bicykle opreli o kvetináče. Posadili sa na lavičku rovno pred mojím vchodom a nedalo sa nevšimnúť si ich stále zlepšujúcu sa náladu.
Ocitla som sa takmer pri nich a ich konverzáciu počula veľmi zreteľne. Mrzí ma, že si nepamätám doslovné znenie, ale ich rozhovor reálne tvorilo iba odrecitovávanie akejsi rýmovačky. „...a vajíčko sa váľalo, kuriatko v ňom sexovalo...“ hlasno prednášal prvý. „Hahaha,“ zasmiali sa naraz ako na vtipe storočia. Druhý chlapček už dosť humornú situáciu zaklincoval zábavu neprekaziteľným zvolaním: „Sex, sex, sex...“ To som sa ale ocitla v miernom šoku a vyvalila na nich už za normálnych okolností obrovské očiská. Pomyslela som si: „Nie sú moje, nemiešam sa,“ a zabočila do vchodu. „Hej ty v ružovom, nechceš sex? Ja ti dám!“ zaznel návrh spoza môjho chrbta z úst pri najlepšom deväťročného dieťaťa. Pre istotu som sa poobzerala okolo seba či sa tam náhodou nenachádza niekto v ružových odtieňoch, ale zrak mi stále padol na moje ružové tričko. Tvárila som sa, že nevidím a nepočujem a rýchlo som sa snažila zmiznúť za vchodovými dverami.
A teraz nech ma niekto skúsi presvedčiť, že sexuálna výchova naozaj nie je potrebná. Deti už dávno nelistujú časopisy pod lavicou a dávno nemusia sledovať televíziu po dvadsiatej druhej hodine. Všetko, čo ich „zaujíma“ majú priamo vo svojich mobiloch a počítačoch.