Priznám sa: som obdivovateľom Pétera Nádasa. V plnej miere sa stotožňujem jeho myšlienkami, jeho názormi a náhľadmi. Možno aj preto, lebo ako intelektuál, ako spisovateľ sa dištancuje od politického diania. Rozvážne, bez zbytočných vášní odpovedá na otázky redaktora. Rozhovor bol uskutočnený vtedy, keď v Maďarsku vypísali referendum o dvojitom občianstve. Preňho nie je účinná národná retorika. Lebo aj história Maďarska je ináč chápaná z Bratislavy, z Budapešti alebo z Ľubľany. On ako spisovateľ zastáva občiansky, a nie etnický princíp. Treba dodať, že z hľadiska veľkých európskych metropol ani Maďarsko, ani Slovensko nie je významným miestom. To musíme brať na vedomie tak, ako to berú na vedomie Dáni alebo Fíni. Maďarský aj slovenský národ je jedným z viacerých. Preto princípom modernej Európy je spolupráca, a nie konfrontácia, solidarita, a nie egoizmus. Historickú polemiku, zachádzajúcu do podrobnosti, aká prebieha v súčasnosti v Maďarsku, inde nepokladajú za aktuálnu. Trianon je kaštieľ, o ktorom s výnimkou Francúzov vie len málo ľudí. Žiaľ, v súvislosti maďarsko-slovenských vzťahov sa skloňujú také pojmy, že revízia hraníc, pomsta, nevraživosť atď.
Mali by sme sa sústrediť na spoločné hodnoty. Mimochodom našou výhodou oproti Amerike je práve to, že sme uchovávali umelecké a kultúrne hodnoty, ktoré vznikli takpovediac napriek hrôzam európskych dejín. V európskej architektúre je všetko otvorené, priehľadné, všetko je zo skla, vidno do bytov a domov, sem-tam ani záclony nezaťahujú. Napríklad vo Francúzsku všetko zatvárajú, žalúzie neotvoria po celý život, ale ak postavia verejnú budovu, inštitúciu, operu alebo univerzitu, usilujú sa o svetlo a transparentnosť. Doma sa zatvárajú, ale od verejnej sféry očakávajú, že bude otvorená, transparentná a priechodná.
Podľa Nádasa budova maďarského parlamentu nie je vhodná na európsku politiku. Poslanci klamú sami seba, keď si myslia, že v tej budove možno pracovať. Nie je dimenzovaná na túto krajinu, malo by sa z nej urobiť múzeum a poslanci by sa mali presťahovať do malej, veľmi skromnej sklenej klietky, do ktorej by bolo vidno z ulice.
A aký je rozdiel medzi volebným a etnickým princípom? Na základe etnického princípu musím akceptovať kohokoľvek, o kom ostatní vyhlásia, že je vodcom stáda. Na základe volebného princípu akceptujem toho, kto má v úsmeve alebo v gestách niečo interpretovateľne autentické a profesionálne spoľahlivé. A kontrolný aparát demokracie slúži na to, aby sme raz za štyri roky zistili, či ten „hodnoverný“ úsmev na tvári ostalo.
Mám rád myšlienky Nádasa. Lebo z nadhľadu pozerá na svet. Ako ozajstný intelektuál. Mám rád takých ľudí, u ktorých je druhoradá národná rétorika.
Demokraciu nemožno budovať na etnickom základe.
