Píšúci pedagóg s aprobáciou slovenský jazyk a slovenská literatúra-maďarský jazyka literatúra, ktorý tvorí v maďarskom, ale učí v slovenskom prostredí. Je to niečo úžasné a fascinujúce aj pri sprostredkovaní dvoch kultúr, ale žiaľ často ho šokujú výroky politikov oboch národov a národností. Autor troch kníh. Má dve deti, ktoré sa snaží vychovávať v duchu maďarsko-slovenskej spolupatričnosti. Zatiaľ sa mu darí:) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Medzi Levicami a Novými Zámkami v prekrásnej dolinke, v obci Bardoňovo sa nachádza kaštieľ novobarokového slohu, ktorý dala postaviť v roku 1888 grófska rodina Kelecsényiovcov na pôvodných základoch staršej kúrie. Poslednou majiteľkou bola grófka Irena Kelecsényi - Mirbach s manželom Emilom Mirbachom. Svoju rezidenciu opustili ešte pred príchodom Červenej armády. Irena Kelecsényi prežila front v obci a následne odišla do Maďarska.
V organizovaní oblastného výboru Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku v Nových Zámkoch na odbornom stretnutí slovenčinárov všetkých typov škôl s vyučovacím jazykom maďarským sme sa rozhodli nasledovne:
Príčinami nízkej efektívnosti výuky slovenského jazyka na základných a stredných školách podľa môjho názoru sú -- nevhodné učebné osnovy, -- nevhodné učebnice, -- odborne a metodicky málo pripravení pedagógovia. Dôsledkom týchto faktorov je negatívny vzťah detí k slovenskému jazyku, ktorý sa v nich vypestuje už v prvých rokoch základnej školy.
Po uverejnení článku Výstraha pre slovenských lyžiarov, alebo ako sa môže stať z bezúhonnej občianky SR medzinárodne stíhaný zločinec? som len sprostredkoval článok pre tých lyžiarov, ktorí nevdojak doplatili na svoju dobrosrdečnosť, alebo na naivitu? Posúďte sami. Aj v tomto prípade, nič som neurobil, len zverejním skutočný príbeh, ktorý sa stal jednej čitateľke. Jej článkom by som chcel pomôcť v jej bezradnosti:
Keď hovoríme o literatúre, prv by sme mali ozrejmiť pojem (literárnej) hodnoty. Pri hodnotení literárneho diela môžeme predurčiť dve základné formy umenia: umenie ako vyjadrenie samoúčelné - l´art pour l´art - ,a umenie ako rítus spoločnosti, pospolitosti, ktorý môžeme nazvať aj kultúrnym spojivom. Nielen literárnych vedcov a historikov, ale aj nás čitateľov najviac zaujíma „kultúrne spojivo“ a spoločenský rítus.
Pri upratovaní medzi starými časopismi sa mi dostalo do rúk staršie vydanie časopisu OS, v ktorom som našiel rozhovor so známym maďarským spisovateľom, Péterom Nádasom. Do slovenčiny sú preložené jeho drámy pod názvom Upratovanie, eseje: Hamlet je slobodný, ale pre slovenského čitateľa sú azda najznámejšie jeho romány Koniec rodinnej ságy a Kniha pamätí. (Po roku 1969 sa stal zakázaným autorom, až o osem rokov neskôr mu mohla vyjsť Kniha rodinnej ságy.) Jeho spomienky (Kniha pamätí) mnohí literárni kritici vítali aj ako „miľník európskej literatúry“.
Podľa môjho predchádzajúceho článku dobre viem, že tento zverejnený dokument rozvíri vášne, možno aj diskusiu u tých čitateľov, ktorí si myslia, že všetko je v poriadku v oblasti školstva. Ale dokument ostáva dokumentom, ktorý vyjadruje názory nemalej časti spoločnosti. Len by som prosil čitateľov, aby do svojich príspevkov nevnášali zbytočné emocionálne ladené reakcie. Nikomu to neprospieva. Ďakujem za pochopenie a za toleranciu. Verím v ľudí dobrej vôle. Dúfam, že nad nevraživosťou zvíťazí triezvy rozum, láska a pochopenie. Ďakujem.
Pomaly si zvykneme na to, že Ministerstvo školstva v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom už každoročne, aj v období pôstu sa staroslivo postará o „zábavu“ našich učiteľov. Ale nechcem brať danú problematiku na ľahkú váhu, lebo nebolo to jedno našim deviatakom 6. februára 2008. Najmä pre deviatakov v školách s vyučovacím jazykom maďarským. Dôvody, ktoré v nasledujúcich troch bodoch uvediem, nie je výlučne môj osobný názor, ale je to aj vyjadrenie celoštátneho Združenia maďarských pedagógov na Slovensku, ktoré pobúrene zaujalo postoj na svojom zasadnutí v Rimavskej Sobote.
Nedávno v autobuse som si sadol vedľa takého cigánčaťa, ktorému sa od zvedavosti ligotali oči. Aj som si pustil jazyk na špacírku. Prezradila mi, že veľmi rada chodí do školy, je švrtáčkou v susednej obci. Jedine počty jej robia ťažkosti.
Málo obcí sa môže pýšiť s takou výhodnou zemepisnou polohou, ako v objatí Piliša ležiaci, Slovákmi obývaný Čív v Maďarsku. Milovníkom prírody núkajú lesy, žblnkotajúce potôčky, romantické priepasti, liečivé byliny, huby.
In medias res: v dnešnej relácii Na telo podpredseda vlády, p.Čaplovič v debate s p. Csákym vyslovil, že za vedenia p. Bugára v SMK neboli až tak vyhrotené slovensko-maďarské vzťahy, ako v súčasnosti.
Už oddávna ma zaujíma otázka čítania, čitateľských návykov obzvlášť u školopovinných ľudí. V akých formách sa prejavuje záujem alebo nezáujem o knihy a literatúru. Čo číta dnešná mládež? Štatistiky prečo vykazujú alarmajúce výsledky? Kde a v čom sú nedostatky? Ako môžeme získať potencionálnych čitateľov?
ako sa môže stať z bezúhonnej občianky SR medzinárodne stíhaný zločinec? V mojej mailovej schránke som našiel nasledovnú historku na zimnú tému. Keď som to prečítal, zimomriavky mi behali po tele, priznám sa: nie od chladu, ale od niečoho iného. K textu som nič nedoplnil, nechal som v pôvodnom znení, tak ako prišlo. Za pravdivosť neručím. Posúďte vy sami:
Izabely, Márie, Lujzy, Jožkovia rad za radom z roka na rok sa priraďovali v klasifikačnom hárku k priezviskám Kolompár, Vadkerti, Kotlár, Lakatoš. (Zatiaľ najzvláštnejším spájaním mena a priezviska bolo Sergej Lakatoš.)
Tam, kde sa zíde toľko mužov, nevzíde nič dobrého - myslia si ženy vyvaľujúce oči spoza plota rýchlo sa prežehnávajúc. Deti sa zatiaľ hrajú začaté hry, zvedavo sa však obzerajú po mužoch postávajúcich bez slova, cítia vo vzduchu vibrujúce napätie. Toľko ľudí sa schádza len počas sviatkov a pohrebov. (Šťava mačky)
Niet takej domácnosti, kde by nepociťovali koniec zimných prázdnin a pokračovanie školského roka v novom kalendárnom roku. Každý po svojom skúsi nabrať nových ( či tvorivých, to sa ešte uvidí ) síl k znovuzačatiu. Veľa z nás už v duchu čaká na reformu a duchovné znovuzrodenie školstva. Čo nám prináša? Nám učiteľom, žiakom, bezprostredne ba aj rodičom. Po ôsmych rokoch nádejného čakania na školský zákon predsa sme sa dočkali na svoje dieťa z pôrodnice novej politickej garnitúry.
Koncom týždňa som sa vybral so synom, s mojím kamarátom Ödi (pôvodne Ödön, úradne Edmund) a jeho dcérkou na lyžovačku do neďalekej obce Čechy. Asi neklamem, keď poviem: v celom novozámockom okrese niet toľko snehu, ako na svahu v chotári obce Čechy medzi Koltou a Semerovom.
