Čo nás čaká? Čo nám prináša obsahová reforma? Menej učiva? Viac praktickej zručnosti? Tvorivé myslenie? Nové koncepcie? Informatizáciu? Zatiaľ samé otázky na ktoré by sme mali onedlho zodpovedne odpovedať. V poslednom čase najviac sa skloňuje obsahová reforma nášho školského systému. Veľmi pekne znejú jednotlivé pojmy a frázy, ale nazdávam sa, zatiaľ je všetko abstraktné a teoretické. Keď nenaučíme našich žiakov učiť sa, darmo sa namáhame vytvorením nových foriem a metód.
Samozrejme, nie som proti modernizácii, veď niet horšieho, než bez vysvetľovania bezcitne a mechanicky zadávať´úlohy, som prívržencom humanizácie a skvalitňovania vyučovacieho procesu. Predsa som skeptik. Bodaj by som nebol, keď sa dozviem, že drvivá väčšina žiakov nerada chodí do školy. Kde a čo sme pokazili? Príčiny sú rôznorodé. Zostaňme pri klasickej trojke: aká je súhra medzi žiakom, učiteľom a rodičom? Postoj rodiča je zdanlivo jasný a zrozumiteľný: podľa známok súdi svojho dieťaťa, zvyčajne mylne. Aj učiteľ zvyčajne mylne kategorizuje svojich žiakov na jednotkárov, dvojkárov..... Ako vo veľkom závode pri bežiacom páse. Ale nebuďme zlomyselní. Predstavme si, že niet kategórie vyhorený učiteľ, ani zlý žiak.
Skúsme posúdiť školu podľa prostredia a ovzdušia. Aj v tejto oblasti máme čo napraviť. Cez prestávky sa pobijú, na hodinách nedávajú pozor.... Počujeme často na rodičovskom. Pýtam sa potichu: nie preto sú nudné jednotlivé predmety, lebo aj samí učitelia sú nudní? Dúfajme, že možnosť kariérového rastu učiteľa odstráni nedostatky. Dúfajme, že reformou školstva z nás nevymiera úcta, súcit a pochopenie k našim zverencom.
Poznám jednu školu v Maďarsku, kde triedny učiteľ vo dverách čaká svojich žiakov, aby každému podal ruku. A viete prečo? Aby podľa stisknutia ruky a pohľadu do tváre zistil psychický stav svojich žiakov. Na triedníckej hodine skúsi riešiť daný problém u daného žiaka. Stojí to za pokus. V prospech nás všetkých!
