Za tureckej doby vyľudnený kraj osídlilo v r. 1699 šestnásť slovanských rodín. Ako som sa dozvedel: tunajší ľudia sú usilovní, nikdy nezapreli svojich predkov a dodnes zachovávajú svoje slovenské tradície.
Pri príležitosi fašiangového plesu pilišských Slovákov som zažil spolu so starostom našej obce Bardoňovo, Jánom Markovičom nezabudnuteľné chvíle medzi plesajúcimi hosťami v Dorogu. Keď sme vkročili do preplnenej sály, s veľkou radosťou nás privítala starostka obce Čív , Mária Nagyová spolu členkami ženského speváckeho zboru. Pri privítaní nechýbal ani so spevom sprevádzaný štamperlík „bielej“ domácej a „tmavohnedej“ bylinkovej. O dobrú náladu hneď postarali speváčky a hudobníci z dychovej kapely. Po nás dobehli ešte vzácnejší pozvaní hostia plesu, a to dvaja veľvyslanci Slovenska a Maďarska.
Najprv vystúpili spievajúce ženy v krojoch. Ako na úvod zaspievali pilišskú hymnu - V tých pilišských horách - v oboch jazykoch. Po nich prišli na parketu stredoškoláci a niekdajší žiaci slovenského gymnázia z Budapešti. Samozrejme po folklórnom bloku tradičný ples už tradične otvárali dvaja atašé z oboch susedných štátov. Ich želanie sa splnilo. Každý sa príjemne a veselo zabával na slovenské polky a maďarské čardáše. (Polky hrali častejšie, aspoň som nevyšiel z praxe. Ani som netušil, že v Maďarsku skoro celý večer budem tancovať na rytmus slovenskej polky. Priznám sa: rád polku mám.) Na stoloch nechýbali chutné jednohubky, čerstvé šišky, výborné červené vínko. Čo k tomu dodať? Dobrá nálada s bohatými tombolami, veselo tančiacimi veľvyslancami bola až do rána zaručená.
Ale predsa ma prekvapilo niečo: pri rozhovore s organizátormi som sa dozvedel, že Slovenská republika ani s jednou korunou neprispela k veľkolepému podujatiu. Keby tam nebol vysoko postavený politik, tak by som sa ani nezastavil nad tou otázkou? Myslel som, že je samozrejmosťou podporiť zahraničných Slovákov-krajanov . Tobôž od takej národne orientovanej vlády, aká panuje dnes, by malo byť viac, než očakávané a vítané finančná podpora zahraničných Slovákov. Alebo nie? Šetria na dvojkríže?
Ja bezpochyby nešetrím slovami chvály: ďakujeme Vám Čívania za pozvanie na fašiangový ples pilišských Slovákov. Nech žije slovensko-maďarské priateľstvo naveky!
