Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Tak sme im pekne naložili (ústne!, ale slušne! ). Nepomohlo. Keď sme spomenuli našich „zelených“, hneď ufujazdili. No naša radosť nebola dlhá. Stihla som akurát doniesť nádobu s vekom a skryť ich, a boli nazad! Zasa začali otravovať. Keď sme im povedali, že jahody už nie sú, taký malý krpec priskočil ku kamoškinej taške, rečie, že ich má tam – skryté a chmatne po taške! My sme mysleli, že nám oči vyskočia z jamôk. Boli neodbytní! Až keď sa kamarátka ukázala vo svojej celej veľkosti (je totižto dosť vysoká) odfrčali. Ale len tak trochu nabok. Tak som vytiahla svoj tromf – skoro švagrinej vlčiaka – že ešte raz a zavolám ho na nich. Už ich nebolo.... človek sa už nemôže ani rozvaliť na slniečku a užívať si jahôdky...
