Môžem sa vo vzťahu snažiť ako chcem. Vždy to poserie alebo to poseriem ja. Prvotný ošiaľ je úplný klam. Nech si ho každý užije, potom už bude len zle. A nikdy si nehovorte, že maličkosti, ktoré na ňom neznesiete, sa dajú prehliadnuť. Nedajú. Táto nepríjemnosť ľahko prerastie v nenávisť.
Chlapi sú nenormálni. Nielenže im varíme, perieme, celkovo sa staráme o domácnosť, neustále im beháme za zadkami, oni ešte chcú aby sme boli telepatky a zmýšľali ako oni. Dohodneme sa na niečom, ale detaily už máme vyčítať z ich pohľadu (či z čoho).
Nikdy si nehovorte, že bude lepšie, keď je tak zle, že sa vám hnusí jeho dych, dotyk, spôsob reči či chôdze. Nebude to lepšie, bude to len horšie, bude sa to stupňovať a nenávisť rásť. Keď máte pocit, že váš sex bol posledný vo vzťahu, verte svojmu pocitu, neklame. Ženy to vedia vycítiť.
Dáte mu všetko, dýchate preňho, všetky veci robíte s myšlienkou naňho, že je to preňho. Čo ešte chce? Nedá kvietok, nepobozká, neprivinie v pravú chvíľu. Stále len plačeme. Celé večeri a noci.
A vraj muži nevedia, čo ženy chcú. My sme aspoň jednoduché, pochopiteľné. Chceme aby nám kúpili topánky, doniesli kvety, načúvali nám a počúvali čo hovoríme, chceme nehu, porozumenie a občas, aby všetko neorganizovali a boli ticho. Asi sa stanem lesbičkou.
