Spoza čierneho mraku sa vynorí krvavý mesiac dráždiaci jeho zmysly. Je hnaný vpred. Lesklá srsť a nádherné oči lesného netvora sa ligocu v temnote noci ako diamantové jazierko. Vlk kráča vytrvalo ďalej tichým ospalým lesom ako duch, bez šuchotu, bez pohnutia jedinej halúzky. Spozornie, zastaví sa. Nozdry sa prudko trasú vzrušením. Zbadá ju. Nádherná laň s mladým mäsom, tak šťavnatým. Prikrčí sa a pomaly sa plazí vpred. Laň je zaujatá šťavnatým trsom trávy. O chvíľu kráča ďalej k lesnej studničke. Vlk ju nebadane nasleduje. Laň hltavo pije vodu a nič nevidí, nič nepočuje. Jediný priamy skok a vlčie zuby sa zatínajú do hrdla stále pevnejšie. Laň prudko vystrašene dýcha. Ich oči sa stretnú. Posledné prudké výdychy. Lákavá chuť a pach krvi. Pred očami lesa sa zračí ohavná skaza mladého tela. Mesiac znova vypláva spoza mraku. Krvavá papuľa sa dvíha k nebu. Vyje. Telo sa chveje vzrušením. Chce viac! Na okraji lesa je v hniezde učupená mladá jarabica. Pokojne spí. Vlčí netvor sa nebadane prikráda. Skáče. Zrazu cíti prudký náraz do ľavého boku. Biele tesáky sa nad ním zlovestne zatínajú. Táto korisť nie je jeho. Silný úder po pravej strane hlavy a bolesť v oku. Je potrestaný. Obeť sa splašila a odletela s búšiacim srdiečkom. Otvorí oči. Ostal sám. Krv sa rinie cez ľavé oko tenkým potôčikom. Krývajúc, s hladom na jazyku sa pomaly uberá k dedinke učupenej pod lesom.
Na svitaní sa zobúdza s veľkou bolesťou v tvári. Vyjde na dvor, naberie vodu zo studne. Zohne sa, aby si umyl tvár. Zbadá v odraze krvavú vlčiu ľudskú tvár s čerstvou jazvou.
