Čo povedať mám, čo povedať vám smiem,
keď srdce mi krváca, to nie je len tieň.
To skutočnosť trpká, to beznádej v nádejí.
Tak chcela som žiť, no život je mi krátený.
Tak mala som sny, tak mala som túžby
no to všetko zhorelo v plameni luny.
Noc, jediná priateľkou mi ostáva,
tak bolo to vždy, i dnes to tak býva...
Čo zlé som v živote spravila?
Čo z mojich skutkov, hodné je toľkého trápenia?
Keď žiť som chcela túžobne,
no dnes žiť mi je odopierané!
Lások mojho života, veľa nezanechám.
Len jedna za mnou zaplače snáď.
A tou je pero s tuhou ropísanou,
pero s vetou navždy nedopísanou...