Som aká som... a to už je moja výhra...!!! Zoznam autorových rubrík: City..., Moje zážitky..., Nezaradené
City...

Zuzana Halušová
Srdcová dáma...
Raz nadránom mi zazvonil telefón. Keďže zvonenie mám neustále zapnuté pre prípad núdze, neustále dookola hraná melódia ma prebudila a ja som skoro poslepiačky stlačila zelený cuplík na mobile: „Prosím?“ Ani som túto vetu nestihla dopovedať a už sa ozývali z druhej strany len vzdych a plač. „Ahoj, Zuzi, máš prosím ťa na mňa chvíľku? Som zúfalá, neviem za kým mám ísť!“

Zuzana Halušová
Máme Vás radi! ...tieto slová už bohužiaľ nezapočujete...
V týchto chladných jessených dňoch dohorel plameň života nášmu pánovi prefoserovi………. Jeho sviečku života sfúkol vietor až neskutočne priskoro. Priskoro na odchod z tohoto sveta. Priskoro na opustenie svojich blízkych i všetkých tých, na ktorých mu záležalo. Stojíme nad rakvou milovaného človeka, ktorého z našich radov vytrhlaneúprosná smrť. Jedného z nás, čo žil tu medzi nami, čo dýchal s nami jeden vzduch, čo tvoril po našom boku.

Zuzana Halušová
Človek s veľkým Č ...
Bolo to dávno! Bolo to ešte vtedy, keď, ako sa ľudovo hovorí, som ťahala káčera za sebou. No ja mám to obdobie môjho života veľmi rada. Moje detstvo! Bezstarostné obdobie plné hier a každodenných radovánok... A bolo to obdobie, keď som spoznala najlepšieho človeka na svete...

Zuzana Halušová
Kto mi povie, čo je to ŽIVOT?
Náhoda...láska....šťastie...smútok....chvíľa....moment....či niečo zvláštne?

Zuzana Halušová
Nemá spoveď
Každý deň slnko vychádza a zas zapadá. Každý deň si na mňa sadnú vtáci. Každý deň mi odpadne jeden list. No dokedy? Koľko času ešte uplynie, kým uzriem posledný východ mesiaca, odumrie posledná vetvička, kým si na mňa sadne posledný vtáčik? Veľa otázok, no na strane odpovedí počuť len ticho. Počkať! Počujem zvuky, zvuky odpovede! Počujem hučať autá, motorové píly. Počujem dym vychádzajúci z komínov tovární. Počujem žblnkajúce znečistené vody tečúce do podzemných vôd. Áno – to je odpoveď na moje otázky.

Zuzana Halušová
Otázky...
Som šťastná?Som sama sebou?Môžem veriť ľuďom navôkol?Smiem sa zdôveriť človeku, ktorý stojí vedľa mňa?Som pripravená na budúcnosť?

Zuzana Halušová
Láska...
Kráčala som ulicami veľkého mesta. Prechádzala som tmavými uličkami, ktoré osvetľovali len pouličné neónové lampy, vytvárajúce dojem nekonečnej romantiky. Priznám sa, ten pocit premohol aj mňa. Veď ako by aj nemohol. Začala som premýšľať. Premýšľať nad všetkým, čo sa týkalo mňa a mojich citov. Akoby nie, veď takú smolu na chlapské pokolenie, ako mám ja, nemala určite žiadna žena...