Som aká som... a to už je moja výhra...!!! Zoznam autorových rubrík: City..., Moje zážitky..., Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Zuzana Halušová
Srdcová dáma...
Raz nadránom mi zazvonil telefón. Keďže zvonenie mám neustále zapnuté pre prípad núdze, neustále dookola hraná melódia ma prebudila a ja som skoro poslepiačky stlačila zelený cuplík na mobile: „Prosím?“ Ani som túto vetu nestihla dopovedať a už sa ozývali z druhej strany len vzdych a plač. „Ahoj, Zuzi, máš prosím ťa na mňa chvíľku? Som zúfalá, neviem za kým mám ísť!“
Zuzana Halušová
Máme Vás radi! ...tieto slová už bohužiaľ nezapočujete...
V týchto chladných jessených dňoch dohorel plameň života nášmu pánovi prefoserovi………. Jeho sviečku života sfúkol vietor až neskutočne priskoro. Priskoro na odchod z tohoto sveta. Priskoro na opustenie svojich blízkych i všetkých tých, na ktorých mu záležalo. Stojíme nad rakvou milovaného človeka, ktorého z našich radov vytrhlaneúprosná smrť. Jedného z nás, čo žil tu medzi nami, čo dýchal s nami jeden vzduch, čo tvoril po našom boku.
Zuzana Halušová
ODBORNÍK??? SMIECH PROSÍM ...
Mala som tú česť stať sa divákom jednej napohľad zaujímavej diskusie o Európskej únii. Keďže ma táto téma zaujíma, nedbala som a pozvanie som s radosťou prijala... Bola to ale chyba!!!
Zuzana Halušová
Veľké svaly, tetovanie, čo má v hlave, nikto nevie....
Tuším sa to trošku rýmovalo....že? No to je vlastne jedno...! A čo som tým chcela povedať? Jednoduchú vec, ktorú vidí každý jeden z nás, no nikto o tom akosi nechce hovoriť, pretože....hmmm....prečo vlastne??? Povie mi to niekto z vás?
Zuzana Halušová
Nemám síl o tom hovoriť...
...snáď prezradia fotky viac......Osviecim a Treblinka ....
Zuzana Halušová
Nováky – muničný sklad, NCHZ , Elektráreň , dolina s benzínom....
Okolie veľmi nebezpečné pre ľudskú existenciu. A možno chyba, ktorej sa dopustila naša vláda....
Zuzana Halušová
Brm brm brrrrm......:o)
Pýtate sa, čo tie citoslovcia v nadpise znamenajú??? Odpoveď je jednoduchá...AUTOŠKOLA!!!
Zuzana Halušová
Človek s veľkým Č ...
Bolo to dávno! Bolo to ešte vtedy, keď, ako sa ľudovo hovorí, som ťahala káčera za sebou. No ja mám to obdobie môjho života veľmi rada. Moje detstvo! Bezstarostné obdobie plné hier a každodenných radovánok... A bolo to obdobie, keď som spoznala najlepšieho človeka na svete...
Zuzana Halušová
Kto mi povie, čo je to ŽIVOT?
Náhoda...láska....šťastie...smútok....chvíľa....moment....či niečo zvláštne?
Zuzana Halušová
Nemá spoveď
Každý deň slnko vychádza a zas zapadá. Každý deň si na mňa sadnú vtáci. Každý deň mi odpadne jeden list. No dokedy? Koľko času ešte uplynie, kým uzriem posledný východ mesiaca, odumrie posledná vetvička, kým si na mňa sadne posledný vtáčik? Veľa otázok, no na strane odpovedí počuť len ticho. Počkať! Počujem zvuky, zvuky odpovede! Počujem hučať autá, motorové píly. Počujem dym vychádzajúci z komínov tovární. Počujem žblnkajúce znečistené vody tečúce do podzemných vôd. Áno – to je odpoveď na moje otázky.
Zuzana Halušová
Otázky...
Som šťastná?Som sama sebou?Môžem veriť ľuďom navôkol?Smiem sa zdôveriť človeku, ktorý stojí vedľa mňa?Som pripravená na budúcnosť?
reklama
Zuzana Halušová
Láska...
Kráčala som ulicami veľkého mesta. Prechádzala som tmavými uličkami, ktoré osvetľovali len pouličné neónové lampy, vytvárajúce dojem nekonečnej romantiky. Priznám sa, ten pocit premohol aj mňa. Veď ako by aj nemohol. Začala som premýšľať. Premýšľať nad všetkým, čo sa týkalo mňa a mojich citov. Akoby nie, veď takú smolu na chlapské pokolenie, ako mám ja, nemala určite žiadna žena...
Zuzana Halušová
Ľúbim...!!!
Žijem vo svete 21. storočia. Vo svete, kde všetko má svoje pravidlá, kde všetko podlieha istým zákonom (teda aspoň by malo)! Som žena uprostred veľkého sveta, v ktorom ma čaká ešte veľmi veľa prekážok, či nástrah. No ja sa nebojím. Nemám strach pred tým, čo ma čaká. Nebojím sa budúcnosti. Ja žijem pre dnešok! Takisto sa nezaťažujem minulosťou. Na čo? Na čo mám spomínať a trápiť sa nad tým, čo už bolo a čo naozaj nikto nezmení! Veď to je úplne zbytočné!!! Hlavne keď viem, že ťa mám....
Zuzana Halušová
Mám vlastný svet....
Kráčala som ulicou a zrazu ma zujal jeden chlapec. Mohol mať tak 10 rokov. Utekal, kričal, rozhadzoval rukami, plakal a ja som tomu nechápala. Čo je mu? Pýtala som sa v duchu samej seba. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Bola ostrá a bolestná ako tá najlepšia díka. Zranila ma tam, kde som to najmenej očakávala. Vždy som o tom len počula, no nikdy som tomu nemusela čeliť tvárou v tvár!
