Nemá spoveď

Odpoveď ukrýva slová, ktoré mi smútkom zahaľujú srdce. Skorá smrť. Dve slová v odpovedi, ktoré hovoria za všetko! Čo som komu urobil? Čo prekáža ľuďom, že mi tak ubližujú! Veď som iba strom! Strom vytvárajúci ľuďom ich životodarný kyslík. Tak prečo ma chcú zničiť? Veda, pokrok, technika, to sú moji úhlavní nepriatelia. Nepriatelia, ktorí sa stávajú pánmi ľudí. Pánmi nad všetkým živým. Ako prehovoriť k ľuďom? Veď my sme len nemé stvorenia. Nemé výtvory našej prírody. Našou úlohou je udržiavať Zem nažive a skrášľovať krajinu. No čo bude, keď nás ľudia vymažú z povrchu zemského? Čo sa stane, keď na úkor priemyslu stratí krajina svojich ochrancov a okrasu zároveň?  Raz v noci, keď všade bolo ticho, sovy húkali a vietor hral svoju obľúbenú pieseň, spánok ma akosi obišiel a asi jediný som ešte nesníval svoj sen, rozmýšľal som nad životom. Mojim životom! Čo všetko som prežil. Od môjho narodenia, keď ktosi zasial semienko do zeme. Semienko rástlo, rástlo. Stromček mohutnel a silnel. Lístky sa menili v listy a ročné obdobia sa striedali ako strany v kalendári. Až nakoniec som dospel do dnešnej podoby. Stal sa zo mňa silný strom. Za tých niekoľko desaťročí som toho prežil veľmi veľa. Od suchých letných dní, cez obhrýzanie mojich lístkov lesnou zverou, až do hrozných temných búrok v jeseni. Bolo toho veľa. No prekonal som nástrahy prírody a pyšne tu stojím i dnes! No ako môžem byť hrdý na seba, keď ma čaká tak potupná smrť? Smrť v opare exhalátov, síry, smogu, oxidu uhoľnatého. Smrť v dúšku podzemnej vody s obsahom tých najrôznejších chemikálií. Smrť v opojení odpadkov pri mojich koreňoch. Toto ma čaká, ak ľudia neotvoria oči. Ľudia! Zobuďte sa! Preberte sa zo sna výdobytkov techniky a pokrokového sveta! Niečo úplne prosté a všetkým   tak samozrejmé vás žiada o pomoc. Veď kto iný nám môže pomôcť? Kto iný môže povedať stop? Kto ešte môže zastaviť naše utrpenie a vytvoriť pre nás vidinukrásnej budúcnosti! Len ľudia! Pre ľudí sme tu a tak len ľudia nám môžu pomôcť! No sú ľudia v dnešnej dobe ochotní obetovať svoje materiálne blaho za blaho prírody? Tak na túto otázku si odpovedať neviem. Odpoveď na ňu ukrýva len budúcnosť. Budúcnosť, v ktorej sa dozvieme ako sa ľudia rozhodli. Či si uvedomia to, ako veľmi trpíme a ako moc sme pre nich dôležití? Alebo naďalej budú zaslepení a nedajú na naše výkriky zúfalstva.   Ach áno!   Život je o tom! Nielen v živote človeka sa strieda šťastie s nešťastím. Prežívame to tak aj my, stromy. No smutné je to, že naše obdobie smútku je už dlho nezmenené. Dlho sme sa neusmievali a neprekvitali šťastím. Veď prečo by sme sa aj   mali? Keď je pre nás na svete zo dňa na deň čoraz menej miesta...