Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Hviezdy nocí, slnko dní,
keď sa vnáraš do tmy
svet sa zdá byť nejasný.
To nádej vedie nás zmýšlaním
či myšlienky sú ti dúfaním,
čo sa stane v ďalších dňoch.
Či rozkvitnú kvety na stromoch,
či mesiac zhasne, slnko zhorí,
či tulák si svoj sen splní.
Tu kniha života sa dokorán otvára,
keď slza sa po líci skotúľa.
Veď nádej nás dvíha k nebesiam
no nie vždy sa dá veriť výšinám.
Tam vtáky lietajú nie vždy jedným smerom,
tak žijeme svoj život jedným skokom.
Ten skok je dlhý, fádny
na zmeny skúpy.
No nie je realita vždy taká?
Keď sa ti zdá smer tvoj zlý,
Zaboč tam, kam srdce ti zavelí.
