Hradčany snáď najznámejšia scenéria Prahy - pohľad na Hradčany, z Karlovho mosta tu profesorka skríkla svoj výrok prvý krát. pohľad na stovežatú z Hradčian same here... z Hradčian krásne vidno, aký býva Karlov most za pekného počasia plný Vltava z Karlovho mosta No, a potom sme šli na Chrám sv. Víta, kde ten výhľad z Južnej veže vraj mal stáť za to...
... a tak sme sa vybrali po točitých schodoch hore do veže. Tých schodov bolo čosi pod 300, určite odporúčam klaustrofobikom ostať dole a pozrieť si radšej fotky. Najväčší strach som tentokrát nemala z toho, že výstup nezvládnem, ale z toho, že tam odpadnem a budem to rolovať dole, až kým ma nezastavia nohy zamnouidúcich :))) Odmenou za to, že sme chvíľu dýchali zatuchnutý vzduch, ktorý sa hral na neškodný, nám bol skutočne krásny výhľad pozorovateľný z celej Južnej veže... ... vežičky... ... oporný systém Chrámu na východnej... ... i na západnej strane... ... pri takých fotkách som sa najviac zo všetkého bála toho, že mi spadne dole foťák :P... ... vežičky západného portálu... ... pod nami sa hemžili ľudkovia, pripadali mi všetci ako mravce... Zavítali sme aj k nevlastnému bračekovi Hradčian - na Vyšehrad. A tam sme toho videli... ... Kostol sv. Petra a Pavla... ... Vltavu, na jej pravom brehu sa Vyšehrad rozkladá... ... Vyšehradskú skalu... ... či známy Most samovrahov (aj vás to ťahá dole? vraj nejaké psycho vlny)... za fotky opäť ďakujem Zuzke Š. a Zuzke G., ktoré fotili, a Peťke R., ktorá mi poskytla foťák ;)
Pozrite si výhľad - fakt to stojí za to! III.
Túto vetu sme od našej profesorky v Prahe počuli naozaj VEĽMI veľa krát. Každý výhľad totiž určite stál za to, nech to stojí čo to stojí, dostať sa k nemu... Výhľady sa mi zlievali jeden do druhého, zdalo sa mi, že sú vždy rovnaké.. Ale nie sú :)